štefan Hríb: Som generácia X, ktorá nie je porazená, ani prekliata

Provokujúci text The Economist o mojej generácii je v mnohom zaujímavý. Ale v tom podstatnom mi tentokrát príde trochu plochý.

Generácia X, teda ľudia narodení medzi rokmi 1965 a 1980, dnes trpí podľa britského týždenníka dvoma druhmi problémov – prvé sú dané tou časťou života, v ktorej prichádzajú prirodzené problémy každej generácie, druhé sú spôsobené čímsi špecifickým pre túto generáciu.

Pokiaľ ide o prvý druh problémov, patrí medzi ne prvý úbytok mladíckej energie u ľudí vo veku nad 45 rokov, možný príchod zdravotných patálií, pocit, že som nedosiahol a už ani nedosiahneme všetko, čo som chcel, a zmena rodinných zodpovedností, najmä pokiaľ ide o starostlivosť o starnúcich rodičov. Ale toto všetko čaká na úplne každú generáciu, takže nejde o nič, čo by mala prispievať k pocitu porazenej či dokonca prekliatej generácie X. Navyše, istý úbytok energie vie byť bohato nahradený intenzívnejším prežívaním chutí, vôní, farieb a bežného života, a pocit, že už nedosiahnem všetko možné vie byť aj oslobodzujúci. A pridám ešte niečo osobné - prešiel som celou fázou starostlivosti o odchádzajúcich rodičov, a namiesto o ťaživom probléme by som dnes hovoril o pozitívnej skúsenosti až prekvapujúceho zblíženia sa. Nič z toho nevyzerá ako prekliatie.

Špecfické problémy generácie X sú podľa The Economist dané najmä ekonomickými faktormi. Konkrétne hypotekárnou, akciovou a finančnou krízou, ktorá prišla v čase, keď bola moja generácia v najväčšom rozlete. Dôsledky sú triviálne - platy vtedy nerástli tak, ako predtým, a bývanie, najmä domy, boli potom menej dostupné. Toto naozaj ovplyvnilo životy, príjmy a aj kariérny postup generácie X negatívne, dá sa ale hovoriť o prehre? Veď tá istá generácia žije celý svoj život v ére, v ktorej svet najviac spolupracoval, najmenej hladoval, najviac sa slobodne hýbal a aj komunikoval. je o trochu nižší plat a menej dostupný dom prekliatím?