štefan Hríb: Čo znamená byť realistom voči Ukrajine

Ruská agresia proti Ukrajine trvá už dvanásť rokov, z toho už päť rokov ide o vojenský pokus zotročiť si celú krajinu. Je to neľudský a neúspešný pokus. Ukrajinský stáročný odpor proti presile je naopak hrdinský a úspešný, lebo Ukrajina existuje. A ďalej?

Putin je vyvrheľ a zločinec, píše The Economist, a správne ukazuje, prečo. Správne hodnotí aj dôvod aktuálnej ruskej zbesilosti voči Kyjevu. Je ním Putinova frustrácia z neúspešnej snahy podrobiť si celú Ukrajinu. A j viacero ďalších postrehov britského týždenníka stojí za pozornosť, napríklad o ruskom vydieraní jadrovým útokom či o Trumpovom pozvaní darebáckeho Putina na summit G20 do golfového rezortu amerického prezidenta.

Kľúčová a motivujúca k premýšľaniu sú však až otázky, ktoré si britský týždenník kladie smerom k budúcnosti. Ako má Európa postupovať voči Rusku, keď sa bude vojna predlžovať? Dokáže byť (bez Trumpovej Ameriky) súdržná a efektívna v trvalej pomoci? A dokáže potom vo vlastných voľbách prevýšiť vlastných extrémistov, naklonených Moskve? Má byť Európa pevná v požiadavke spravodlivého mieru, ktorý znamená odchod ruských vojsk z územia Ukrajiny a reparácie za vzniknuté škody, alebo má zvážiť celú situáciu “realisticky” a umožniť zmenšenej Ukrajine prežiť a zväčšenému Rusku neprehrať?

The Economist nehovorí, že Ukrajina sa má vzdať nároku na celé svoje územie, a k Európe v tejto súvislosti poznamenáva: “Jediné, čo môže Európa urobiť, je čo najviac posilniť Ukrajinu”. Ale súčasne dodáva to, čo je pointou celého textu: “Odoprieť Putinovi úplné víťazstvo môže byť napokon jeho jediným trestom za agresiu”.