štefan Hríb: Druhý front Európy

Posledné roky čelí Západ, a po odchode Trumpovej Ameriky najmä Európa, Putinovej snahe obnoviť impérium hrubej sily na území iných národov a štátov. Tento front je náročný, a Európa sa ho ešte len učí zvládať. Ale už dávno je tu ešte jeden front.

Text The Economist o hurikáne, ktorý na Európu čaká v oblasti daní, vyzerá v porovnaní s ruskými náletmi na Kyjev menej naliehavý. Na Ukrajine (a v Moldavsku, Gruzínsku, Bielorusku či iných územiach, na ktoré niekedy vkročila ruská armáda) predsa ide o životy a slobodu. Lenže účinne brániť životy a slobodu sa v dnešnom svete dá len s pomocou fungujúcej ekonomiky. Ak Európa nebude ekonomicky silná, nebude môcť účinne pomôcť Ukrajine, a napokon neobráni pred vpádom ruskej hordy ani seba.

Druhý európsky front je menej viditeľný, pretože leží v našich presvedčenia o tom, na čo všetko máme právo, čo všetko nám má zabezpečovať štát a ako ten štát môže narábať s vyzbieranými daňami. Ale je to front, ktorý o našej schopnosti brániť slobodu rozhodne. Ako to na ňom vyzerá?

The Economist si všíma problém daní. Vidí v nich množstvo výnimiek a preto slabý výber, vidí ich nerozumné nastavenie naprieč majetkovými skupinami a vidí ich budúci pokles s príchodom AI. Je to dôležité videnie, pretože z daní sa financujú nielen naše dôchodkové systémy a základ školstva a zdravotníctva, ale aj bezpečnosť a napokon aj pomoc Ukrajine. Problém toho druhého európskeho frontu je však širší – a Draghiho správa, na ktorú sme stále nedokázali dospelo reagovať, je len jednou z diagnóz európskeho problému. Zaostávame v efektivite, v inováciách, v pružnosti aj vo vede. Kontrolná otázka: Koľko z rozhodujúcich AI spoločností je z Európy?