štefan Hríb: Čo sa dá robiť, keď odchádza Amerika

V Európe už vieme, že éra, ktorá dostala názov Pax Americana, sa končí. Podľa britského The Economist sa to práve deje aj v arabskom svete, a tiež v Iráne, Turecku a Izraeli, troch štátoch, ktoré môžu zaplniť vznikajúce vákuum. Aká je to správa?

Odchádzanie Ameriky z role garanta európskej bezpečnosti je bolestivý. Znamená viac európskych nákladov na obranu, väčšiu zodpovednosť Európy za okolitý svet a menej istoty. Tento proces je ale zdravý, takže jeho pôrodné bolesti sa dajú zniesť. Dospelá Európa za námahu stojí.

Platí to ale obecne? Bude to tak aj na Blízkom východe, v celom arabskom svete, platí to aj pre Izrael, Turecko a dokonca aj Irán? Bude aj tam bolesť prechodná a výsledok uspokojivý?

Ľudia, ktorí vidia v Amerike pôvodcu svetového zla, budú súhlasiť. Jej odchod odkiaľkoľvek je vždy dobrý a spravodlivý. Obnoví sa suverenita dotknutých národov a štátov, tie postupne dospejú, takže prestanú stavať na ublíženosti a nenávisti k iným, a napokon začnú spolupracovať. Z oblasti, ktorá je pre svet trvalou hrozbou, sa stane normálne fungujúce spoločenstvo rôznych kultúr a histórií, ktoré svet urobí bezpečnejším.

Ľudia, ktorí vidia v Amerike jeden z hlavných zdrojov slobody, prosperity a aj mieru za posledných 100 rokov, budú nesúhlasiť. Už odchádzanie Ameriky z Európy vidia ako veľmi nebezpečný, pretože okrem cesty k dospelosti otvára aj cestu ku starým konfliktom národných štátov. Ale odchádzanie z oblasti, kde o dominanciu súperí Irán, Saudská Arábia či Turecko, kde sa ako ostrov demokracie nachádza Izrael, kde sa nedarí vyriešiť otázka Palestíny a kde operujú radikálne islamistické školy, považuje táto skupina za istotu budúcej katastrofy.

Či majú viac pravdy prví alebo druhí, je však málo dôležité. Pax Americana sa končí, svet sa významne zmení, s dôsledkami, ktoré ešte nie je možné celkom dovidieť. Niečo ale možné je - trvať na udržaní európskej spolupráce, trvať na udržaní existencie Izraela a trvať na udržaní radikálnych režimov iránskeho typu bez jadrových zbraní. Je to menej, ako Pax Americana, je to ale oveľa viac, než nadávať na Ameriku a nečinne čakať na apokalypsu.

marína Gálisová: Prečo Američania na Blízky východ prišli a prečo ho opúšťajú? Šlo o peniaze, alebo o hodnoty?

Desiatky rokov sa pri debatách o americkej prítomnosti na Blízkom východe – prítomnosti politickej, ekonomickej či vojenskej – v každej debate objavil argument „Američania sú tam kvôli rope. Kvôli peniazom.“ Ľahko sa s ním polemizovalo, ťažko sa vyvracal.

Ten argument nie je pravdivý, to rozumný človek, oboznámený s komunistickými lžami, ktoré ho vždy živili, presne vnímal. A tak sa s ním väčšinou pustil do polemiky. No nebola to jednoduchá polemika, pretože niečo viditeľnej pravdy na tom argumente bolo: Američania mali v regióne aj ekonomické záujmy.

No ekonomické záujmy absolútne nevysvetľujú, prečo sa USA na Blízkom východe začali angažovať. A ekonomické záujmy rovnako nevysvetľujú, prečo odtiaľ USA už istý čas odchádzajú. To je tá menej viditeľná pravda.

Aby sme si ju osvetlili, pozrime sa na dôvody, pre ktoré sa USA na Blízkom východe začali angažovať.