štefan Hríb: Naša pravda a naše lži

Text, ktorým The Economist popísal nielen spor Európy s islamom a islamizmom, ale aj európsky spor o pravdu, považujem za silný dôkaz, prečo sú klasické médiá v čase neurotických sociálnych sietí a vyšinutých politikov nepostrádateľné.

Európsky spor s islamom je chybný v tom, že sa stotožňuje so sporom s islamizmom. Islamizmus je nebezpečné učenie, ktoré robí z umiernených moslimov fanatikov, a preto nesmie mať v Európe miesto. Islam je svetové náboženstvo, v mnohom blízke kresťanstvu, a preto musí mať v Európe rešpekt a ochranu. 

Medzi islamom a kresťanstvom sú aj veľké rozdiely (Ježiš odmietol vlastnú fyzickú obranu, Mohamed viedol vlastnú armádu), ale samotná úcta k Existencii a dôraz na pomoc blížnemu ich spája viac, než sa vinou extrémistov na oboch stranách zdá. František z Assisi sa napríklad praxou islamu rovno inšpiroval.

Naopak, islamizmus s jeho ambíciou podrobiť si svet – pokojne aj terorom – je popretím slobody a úcty k životu. Zatvárať si pred ním oči, nebrániť pred ním vlastných občanov a inštitúcie, umožňovať jeho prenikanie do rodín, komunít a celých štvrtí je nielen zrada Európy, ale aj zrada moslimov v nej.

„Celá tá starostlivo vyskladaná pyramída strachu zo samotného islamu je dielom nášho vlastného extrému, ktorého cieľom nie je ochrana Európy, ale moc.“

Za kľúčový v texte The Economist považujem pohľad na európske lži o islame. Lebo celá tá starostlivo vyskladaná pyramída strachu zo samotného islamu je dielom nášho vlastného extrému, ktorého cieľom nie je ochrana Európy, ale moc. Urobiť z veľkej časti „cudzích“ ľudí príčinu našich vlastných problémov je historicky overená cesta k úspechu, ktorá však viedla ku násiliu, náboženským vojnám, komunizmu, fašizmu a holokaustu. A povedie k ďaľším katastrofám, ak sa až priemyselne produkovanému strachu znovu poddáme. Mimochodom, v ambícii získať moc aj za cenu šírenia nenávisti, lží a porušovania zákonov sú si islamisti a náš západný extrém (od Trumpa cez Le Pen, AfD až po našu vládu) prekvapujúco podobní.