štefan Hríb: Prečo Poľsku závidím jeho ministra

Text poľského ministra zahraničných vecí Radka Sikorskeho pre The Economist má dve vlastnosti, ktoré ho robia brilantným - je primerane stručný a nie je k nemu veľmi čo dodať.

Keď som ako novinár začínal v legendárnych Lidových novinách, okrem článkov kmeňových redaktorov tam vychádzali aj silné texty ľudí z externého prostredia, ktorých úsudok som si mimoriadne vážil. Písal tam Pavel Tigrid a ďalšie legendy protikomunistického disentu, pozoruhodné osobnosti z českej akadémie vied, profesori, lekári, kňazi či dlho zakazovaní umelci. Ale písali tam aj politici, ktorých priniesol November 1989. Okrem Václava Havla napríklad aj Jan Ruml, Petr Pithart, Milan Uhde či Daniel Kroupa. Vtedy to ešte nebolo celkom tak, že politici chápali každý svoj text len ako šancu získať voličov. Vtedy sa ešte politici odvažovali slobodne premýšľať, a najmä preto som tie texty z Lidoviek mal tak rád.

Text Radka Sikorskeho pre The Economist mi ten čas silno pripomenul. Pán Sikorski je minister zahraničných vecí Poľska, najsilnejšej krajiny strednej a východnej Európy. Ako minister zahraničia musí vážiť slová, ako reprezentant silného Poľska tiež. A predsa napísal text, ktorý sa nechce páčiť, ktorý nesľubuje bezbolestnú budúcnosť ani ľahké riešenia. Rader Sikorski pomenúva nebezpečného agresora, no nevyzýva na ústup a opustenie Ukrajiny, ani nevraví, že agresor raz odíde. Poľský minister vyzýva  na odvahu a rozumné kroky.