štefan Hríb: Migrantský poplach v Ceute a Slovensko
Desiatky tisíc Maročanov, ktorí nelegálne zaplnili španielsky kúsok Afriky, ovládli svetové správy a vyvolali už aj reakciu OSN. Je to ďalší z radu dôkazov, že na otázku svojich hraníc – a migrácie cez ne – zatiaľ slobodný svet nenašiel odpoveď.
Najskôr zopár faktov.
- Španielsko takpovediac susedí s Marokom, má s ním zmluvy o spolupráci, takže množstvo Maročanov chodí do Španielska legálne na sezónne práce. To bol jeden z dôvodov, prečo mnohí Maročania uverili, že sa práve otvorila hranica na ich vstup do Ceuty a ďalej do vnútrozemského Španielska.
- Po zistení, že hranica sa takto neotvorila, sa drvivá väčšina Maročanov sklamane vrátila späť. Sprevádzali to strety s políciou, armádou a žiaľ aj obete pri plávaní v mori.
- Reakcie, podľa ktorých má byť Španielsko vylúčené zo Schengenu alebo tie, podľa ktorých práve vidíme ďalší z prejavov konca Európy, sú ukážkou politického extrémizmu, ktorý šírením strachu a nenávisti vyhľadáva popularitu a cestu k moci. Vidíme to doma, v Česku, v Nemecku, všade. Toto je náš problém, nie nešťastníci v Ceute.
Dianie v Ceute ale vyvoláva aj správne otázky. Dnes existuje dohoda civilizovaného sveta, že utečencom pred vojnami a prenasledovaním budeme poskytovať azyl a nový domov, a súčasne je úplná zhoda, že slobodný svet potrebuje pracovnú silu spoza svojich hraníc. Vieme ale oboje reálne sprocesovať? Kancelárka Merkel Európe čosi dôležité ukázala, ale čosi ukazuje aj rast nemeckej AfD od vojny v Sýrii.
„Rozhodujeme o vlastnej civilizácii, jej duši, solidarite a prežití. “
Problém je však širší. Čo napríklad urobíme, ak vojna postihne stámilionové krajiny? Zrušíme pôvodnú dohodu o azyle? A čo urobíme, ak rastúca potreba pracovnej sily spôsobí napríklad aj v strednej Európe, že kultúru, zvyky či náboženstvo migrantov budú zrazu viditeľné takmer rovnako, ako naša kultúra, zvyky a náboženstvo? Zrušíme potrebu pracovnej sily?
Svet sa mení, v tejto chvíli prelomovo, a my zatiaľ nemáme ucelené odpovede. Ak zavrhneme solidaritu a súcit voči migrantom, prestaneme byť civilizovaní, ak zavrhneme hranice, prestaneme fungovať. Rovnako je to s pracovnou silou - ak ju nepozveme, budeme slabší a slabší, ak ju pozveme, ale neumožníme jej autenticky sa prejavovať a žiť, napríklad aj mešitami, vyvoláme buď konflikt, alebo presun pracovnej sily inde.
Je to obrovská výzva. Rozhodujeme o vlastnej civilizácii, jej duši, solidarite a prežití. Ceuta to len nahlas pripomenula.
martin Mojžiš: Kto to má riešiť? A ako?
Koncom júla uverejnil časopis The Economist text s názvom „Systémy udeľovania azylov treba opraviť, nie zrušiť.“ Oveľa viac, než hovoril názov, sme sa z textu nedozvedeli.
Autorom spomínaného článku je vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi a kľúčová časť jeho textu spomína “dohovor OSN o právnom postavení utečencov, ktorý garantuje právo hľadať bezpečie v zahraničí”. O samotnom dohovore sa síce veľa nedozvieme, ale to nie je dôležité. Podstatné je, že takýto dokument existuje a že sa niekto odvoláva na práva ním garantované.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.