krása sa presúva tam, kde by ju ešte pred pár rokmi nik nehľadal: do znovupoužívania, opráv a druhých šancí. V tom, že veci nemusia skončiť po prvom cykle, ale môžu pokračovať ďalej – s novým majiteľom, novým účelom, novým príbehom. Cirkulárna ekonomika nie je len ekologická stratégia, ale aj prekvapivo estetizujúca odpoveď na svet, ktorý si zvykol vyhadzovať rýchlejšie, než stíha žiť. Nie je to len nový kúsok oblečenia, ale aj vec, ktorú sme opravili a znovu slúži. Je to oblečenie, ktoré vzniklo upcyklovaním, teda s využitím už nepoužiteľných textílií. Človek by ani neveril, ako dokážu skrášliť tento svet veci, ktoré ešte pred dvadsiatimi rokmi patrili do bizarného sveta blšákov.

Prejavuje sa to vo viacerých rovinách: oblečenie sa nevyhadzuje, ale posúva ďalej novým používateľom. Kupuje sa ho menej, no kvalitnejšie. Veci, ktoré sa dajú opraviť, sa opravujú. Ľudia si zároveň nekupujú nové modely mobilov, tabletov a počítačov len „z roztopaše“. „Reuse“ – znovupoužívanie je spoločenský a kultúrny trend. A naplno vypukol niekedy v roku 2010.

Cirkulárna ekonomika má heslo „reduce – reuse – recycle“  (zredukovať – znovu použiť – recyklovať). Objavila sa ako odpor voči svetu, ktorý si zvykol kupovať rýchlo a vyhadzovať ešte rýchlejšie v zmysle šablóny „buy – use – throw away – repeat“ (kúp – uži si – vyhoď). Kým deväťdesiate roky oslavovali konzumizmus (spomeňme si na román/film Klub bitkárov, ktorý pojednáva o jeho následkoch na psychiku), v zákulisí už rástla únava z nekonečného prúdu odpadu. Prvé myšlienky o uzavretých materiálových cykloch sa objavili už v 70. rokoch, no až po prelome tisícročí sa začali meniť na spoločenský trend.