základnou podmienkou poučenia sa z nejakej udalosti je porozumenie tejto udalosti. Kým sa teda začneme pýtať, čo znamená výsledok maďarských volieb pre Slovensko, mali by sme pochopiť nielen čo sa tam stalo, ale aj prečo sa to stalo.

Hlavné príčiny sú asi tri, nie všetky rovnako dôležité. Prvou je prirodzená únava voličov zo šestnástich rokov vlády jedného človeka. Táto príčina je asi najmenej výrazná a bez dvoch ďalších príčin by na Orbánovu porážku (o debakli ani nehovoriac) zrejme nestačila. Druhou je dosť absurdne zvolená téma kampane, ktorou malo byť nebezpečenstvo predstavované Ukrajinou. Kým boli nepriateľmi migranti alebo homosexuáli, stavalo to na reálnych obavách časti obyvateľstva, ale že by niekoho ohrozovala Ukrajina, ktorá už piaty rok zvádza existenčný boj s Putinovým Ruskom, zrejme nedokázal predať ani taký predavač, akým je Orbán. Treťou, a zrejme najdôležitejšou príčinou Orbánovej prehry je ekonomická situácia Maďarska, ktorá sa na voličov denne pozerala z ich peňaženiek.

A potom je tu ešte štvrtá vec, a tou je Péter Magyar a jeho Tisza. To však nie je nezávislá príčina, to je dôsledok prvých troch príčin. Dôsledok nesamozrejmý a veľmi dôležitý, ale predsa len dôsledok.

zahraničná politika

Čo z toho vyplýva pre Ficovu zahraničnú politiku? V prvom rade to, že v EÚ stráca významného spojenca (oveľa významnejšieho, ako je on sám) a v záujme Putinovho Ruska je, aby tohto spojenca nahradil. Z mentálneho hľadiska to pre Fica nepredstavuje nijaký problém. Jeho videnia sveta je a navždy zostane videním ambiciózneho komunistu – so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak (u Orbána išlo oveľa viac o machiavelistický kalkul, Fico to má v sebe). Problémom sú peniaze.

Putinovský tlak totiž narazí na protitlak oligarchov, ktorí potrebujú európske peniaze. To, ako by dopadol stret týchto dvoch tlakov, sa asi nikdy nedozvieme, pretože do hry vstupuje ešte jeden tlak. Fico v súčasnej ekonomickej situácii potrebuje peniaze nielen pre oligarchov a pre seba, ale – čuduj sa svete – aj pre štát. Bez nich sa ocitne v situácii možno ešte horšej ako Orbán, a to by znamenalo riskovať nielen prehru (tá ho podľa všetkého čaká tak či tak), ale debakel podobný tomu maďarskému.

Najbližšie európske hlasovania zrejme ukážu, že Fico nebude chcieť plnohodnotne nahradiť Orbána v sypaní piesku do súkolia EÚ. Riskoval by tým stratu európskych peňazí, ktoré mu Rusi nijakým spôsobom nie sú schopní nahradiť – už len preto, lebo sami nijaké peniaze nemajú. Ak Fico čo len trochu rozumie tomu, čo a prečo sa v Maďarsku stalo, zrejme stiahne chvost a vo všetkých reálnych činoch bude len slabučko hryzkať.

Napriek tomu zostane zrejme vo vzťahu k EÚ pri svojej idiotskej rétorike, v ktorej mu môže celkom úspešne sekundovať nový bulharský premiér. To môže na prvý pohľad vyzerať ako výrazne negatívny príspevok k európskej jednote, ale v skutočnosti sa z toho môže vykľuť príspevok významne pozitívny. Orbán bol výkričníkom, ktorý Európe neustále pripomínal, že ak chce odolávať Putinovmu Rusku a Trumpovej Amerike, musí sa v mnohých ohľadoch zreformovať. Ak by tento výkričník odrazu úplne prestal existovať, ak by ho niekto aspoň trochu nepripomínal, Európa by mohla opäť raz zlenivieť. Dúfajme, že Fico bude dostatočne účinnou pripomienkou toho, čo všetko nám v Európe hrozí.

domáca politika

Ak Fico chápe, že hlavným Orbánovým nepriateľom boli peňaženky maďarských voličov, musí byť pomerne zúfalý. Peňaženky slovenských voličov totiž spievajú tú istú pesničku a za rok sa s tým nedá už nič urobiť. Aj keby to Fico chcel, celkom určite by to nevedel. A keby vedel, tak by chápal, že rok mu na to rozhodne nestačí. Hrob (myslené symbolicky) si už vykopal dostatočne hlboký, zasypať tú jamu nemá čím.

Čo teda od neho môžeme očakávať? Celkom pravdepodobne sa javí, že keďže nič rozumné už urobiť nemôže a nedokáže, pustí sa do nerozumných vecí. To by v prvom rade mohlo znamenať opustenie hry na konsolidáciu verejných financií a popustenie uzdy veľkého bieleho koňa v podobe predvolebného uplácania voličov. Ak sa bude snažiť vyhnúť Orbánovmu osudu týmto spôsobom, narazí na nedostatok peňazí a ten sa môže snažiť prekabátiť len totálnou finančnou nedisciplinovanosťou. Tým sa dostane do sporu s EÚ, na ktorú bude ešte viac nadávať, ale to je asi tak všetko, čo s tým dokáže urobiť. Takže mu ostane už len jediné – to, čo sa Orbán neodvážil urobiť.

Zmanipulovanie alebo až zrušenie volieb môže byť posledná Ficova možnosť, ako sa vyhnúť ponižujúcej prehre so všetkými potenciálnymi trestno-právnymi konzekvenciami. Či k tomu naberie odvahu a či bude niečo také schopný zrealizovať, nezávisí ani tak od neho ako od Putina a ruských tajných služieb. Lenže Putin sa v Maďarsku nezmohol prakticky na nič. A to, v akej kondícii bude Putin o rok, aký bude jeho vzťah s tajnými službami a či sa celé Rusko nebude musieť zaoberať problémami celkom iného rangu, je dnes vo hviezdach. A keď sa dnes človek pozrie na tie hviezdy, zdá sa, že veľa kosákov a kladív medzi nimi nevidno. Takže aj keď netreba pochybovať o tom, že podobne ako Orbán, aj Fico by sa s Putinovou pomocou rád vyhol spravodlivým voľbám, nemusí na to dostať príležitosť. Podobne ako Orbán.

a čo opozícia?

Maďarsko a Slovensko majú rôzne podmienky, slepo kopírovať riešenia je nemožné a škodlivé. Ale je možné a užitočné sa inšpirovať hlavným princípom Magyarovho úspešného odporu. Tým nie je „zjednotenie opozície“. Je ním rozoznanie, čo sú piliere Orbánovej moci a zároveň jeho slabiny.

Orbán padol, lebo Magyar proti nemu použil to, čím si Orbán posilňoval moc – glajchšaltovanie spoločnosti, všadeprítomný priesak Fideszu, zničenie inštitúcií a hlavne volebný systém, ktorý dával výhodu najväčšej strane. Toto boli piliere Orbánovej moci. No piliere moci každého autoritára sú zároveň jeho slabinami.

Tam, kde pesimisti videli nemožnosť Orbána poraziť, Magyar uvidel príležitosť a obrátil piliere moci proti nemu. Využil volebný systém – vytvoril silnejšiu stranu a stiahol systémovú výhodu k sebe. Využil glajchšaltovanie spoločnosti orbánizmom, respektíve znechutenie, ktoré to u ľudí vytvorilo. A využil aj polarizáciu maďarskej spoločnosti, ktorú vytvoril a živil Orbán. Ako? Orbán vytvoril prostredie, v ktorom ste mohli byť len za Orbána alebo proti nemu. Magyar potom nepotreboval spájať prúdy proti Orbánovi, stačilo zastrešiť tábor stojaci proti Orbánovi.

Čo si z toho má vziať slovenská opozícia? Hlavne ostražitosť – rozoznať v tom, čím si vláda betónuje moc, jej slabiny a podľa toho konať. Znamená to spojenie opozície do jednej veľkej strany? Určite nie. To je v našom volebnom systéme zbytočné, ba škodlivé. Ale pochovanie egoistických sklonov opozície určite áno. Aj u nás sa dá obrátiť polarizácia spoločnosti proti jej tvorcovi. Robert Fico stavia v spoločnosti dva od seba oddelené tábory. Už len aby opozícia myšlienkovo aj emocionálne zastrešila ten druhý tábor a priberala doň nerozhodnutých. Na to potrebuje odvahu, pravdivosť a úprimné prijatie slovenského príbehu, ktorý nemôže pokračovať, ak Slovensko príde o svoje miesto na Západe.