hlavným zmyslom Matovičovej prezidentskej kandidatúry nie je zviditeľnenie upadajúcej strany, hlavným zmyslom je niečo iné – demonštrácia Matovičovej nepostrádateľnosti. Ako sa dá niečo také demonštrovať? Ak by išlo o niekoho iného, mohli by sme špekulovať o rôznych možnostiach. Keďže ide o Matoviča, do úvahy prichádza len jeho štandardný scenár – najprv vydieranie, potom osočovanie, nakoniec zrada.

Ako bude vyzerať vydieranie? Matovič bude žiadať, aby Ivan Korčok vystúpil so sebakritikou v súvislosti s krízovým obdobím povalenia Matovičovej a Hegerovej vlády. Ako bude vyzerať osočovanie? Matovič bude tvrdiť, že odmietnutím verejnej sebakritiky Korčok znemožňuje spoluprácu a tým nahráva mafii. A ako bude vyzerať zrada? Tak, že Matovič neodporučí svojím voličom, aby v druhom kole volili Korčoka – veď predsa nemôže s pokojným svedomím odporučiť človeka, ktorý je proti spájaniu. Alebo voľbu Korčoka odporučí spôsobom, ktorý bude jasne signalizovať opak odporúčania.