paradoxom výsledku týchto volieb je, že o vláde rozhoduje až tretia strana v poradí. To samo osebe nie je až také zvláštne (je to jediná strana, ktorá má istotu účasti v budúcej vláde) – paradox spočíva najmä v tom, aké výrazne odlišné rozhodnutia môže urobiť taká nevýrazná strana, akou je Hlas. 

Aj keď v skutočnosti už je asi rozhodnuté. Považujeme za takmer isté, že z dvoch možností si Hlas vyberie tú horšiu – toľko sa podľa nás o tejto partii predsa len povedať dá. A to je zároveň všetko, čo sa o nich povedať dá a má. Je to strana, ktorá nehovorí takmer nič, ak aj niečo povie, nedá sa z toho takmer ničomu veriť. Tak načo o nich hovoriť? Všetky ostatné strany a ich volebné výsledky sú zaujímavejšie.

výhra Smeru 

Víťazstvo Smeru (a tiež veľké percentá pre Hlas) znamená, že na Slovensku stačia tri roky na zabudnutie, a to dokonca napriek desiatkam právoplatných rozsudkov nad protagonistami uneseného štátu. Zabudlo sa na únos Vietnamca, na odovzdanie polície pánovi Bödörovi, na sudcov, ktorí súdili podľa želania mocných, na verejné zákazky vždy nevýhodné pre štát, na skrotenú prokuratúru, na skazené tajné služby, na temný biznis s pôdou a dotáciami – aj na Jána a Martinu.