mnohým sa to už možno na dovolenkách stalo. Hľadali šafran, vypytovali sa na naň, chceli kúpiť najlepší. Počúvali rady odborníkov na exotické koreniny, ktorých poznajú. Najhlasnejší sú vždy tí, ktorí šafran nikdy nevideli, ale zaručene vedia, ako sa pri jeho kúpe nepomýliť. Tak hľadáte, vypytujete sa pri tých ohromných stánkoch s nakopenými voňavými horami, ktoré evokujú zvláštnu rozprávkovú krajinu plnú temných farebných dún. A vždy, keď sa človek spýta na šafran, prvé mu ukážu obrovskú horu niečoho, čo ako šafran vyzerá, no len z diaľky. Našinec si hneď pomyslí – no jasné! Už je to tu. Len som sa pristavil, už ma chcú ošmeknúť. Tieto čudné šuchotavé lístky určite nie sú piestiky vybraté z kvetu šafranu siateho. Vyzerajú skôr ako vyblednuté a usušené okvetné lístky nejakej čudnej púpavy či cínie. Hľadač šafranu rýchlo odchádza preč a u dotyčného nekúpi nič, pretože ak mu ako šafran ponúkol tamto, všetko môže byť bluf. Našinec odíde a ani nevie, ako dotyčnému predajcovi ukrivdí. Ponúkol mu totiž presne to, čo si pýtal: turecký alebo nepravý šafran. A nielen to. Dotyčný obišiel jedno z najstarších a najrozšírenejších korenín staroveku.
To, že dotyčnému v Turecku ponúkli práve požlt, a nie šafran, nie je náhoda – v tejto krajine sa požlt farbiarsky v kuchyni využíva omnoho častejšie. A nielen preto, že je lacnejší a ľahšie dostupný. Je to v prvom rade starodávna liečivka a má popritom ešte zopár iných vynikajúcich vlastností – napríklad na rozdiel od šafranu jedlo krásne zafarbí do zlatožlta, no nepoznačí ho silným zemitým parfumom.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.