Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Likér leštidlo

.jozef Koleják .lifestyle .dobré jedlo

Kľúčová prísada mnohých omáčok a marinád japonskej kuchyne. Aj vďaka nej má kulinárske umenie z tohto kraja sveta všade taký cveng. Na pohľad nič zaujímavé a svetoborné: priesvitná tekutina pripomínajúca redší sirup, nevýrazná sladkokyslá chuť aj vôňa. A pritom zázrak. Mirin.

Likér leštidlo Profimedia.sk

pri kulinárskych objavoch, netradičnom používaní surovín alebo za zavedením nových postupov vždy stojí nejaká prozaická záležitosť: raz je to nešťastná náhoda, keď sa prevrhne koláč alebo skysne mlieko, objavený nový kontinent s nepreberným množstvom nových surovín a plodín alebo ako v tomto prípade – nehorázne sedemdesiatšesťpercentné dane.

Ak totiž niečo vystrelilo mirin na popredné miesta vysokej kuchyne a zabezpečilo, aby ho začala používať vo svojej domácnosti väčšina japonskej populácie, tak to boli dane na alkohol uvalené po druhej svetovej vojne.

 Zvláštny sladký ryžový nápoj podobný mirinu sa začína v Japonsku objavovať okolo dvanásteho storočia. Ide o zmes saké  s varenou lepkavou ryžou, ktorá sa nechá nakvasiť a tento proces dodá nápoju sladkastú sýtosť. Nápoj sa podáva ako sladké ryžové víno pri rôznych sviatkoch a keďže je bohaté na kvasinky a cukry, rýchlo sa kazí. V šestnástom storočí to už obyvateľov južnejších častí japonských ostrovov dožralo tak, že sa rozhodli toto vykvasené saké vypáliť. Nápad to bol parádny, pretože tým sa nápoj nielen zastabilizoval, ale získal aj šokujúcich 25 % alkoholu, čo je na východoázijské a špeciálne japonské pomery šialené číslo. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite