ak človek odíde do cudziny a pobudne tam dlhšie, je to jedno z jedál, ktoré mu bezpečne raz zachýba. A je jedno, či je absolútny nadšenec, alebo nie. V cudzine má síce plnených paprík habadej, v každej jednej krajine na svete existuje nejaká lokálna verzia – napokon naplniť papriku hocičím, na to človek nepotrebuje veľa fantázie ani špeciálne vzdelanie.

Lenže ani jedna zahraničná verzia mu nesprítomní rozhorúčené leto jeho domova, to kývanie sa vlčích makov v pšenici a bzukot ôs nad osminkami melóna. To dokáže len plnená paprika, akú našincovi pripravovala mama či babička. Plnená paprika je skrátka zázrak: jedlo čarodej, hrniec pokladov.

 Hovorí sa, že je to jedlo na prípravu veľmi jednoduché. Nič nie je ďalej od pravdy. Na prípravu plnenej papriky totiž potrebuje človek veľa lásky. Príde sezóna, odvšadiaľ sa na neho začnú kotúľať dozreté zvonce zelených tenkostenných paprík, ktoré dokážu tak krásne vŕzgať, keď sa v taške prevaľujú jedna po druhej; do toho sa pridajú prezreté paradajky, ktoré treba tiež skonzumovať, lebo veď vyjdú navnivoč. Lečo sme už urobili niekoľkokrát a ak ho urobíme ešte raz, deti sa s nami prestanú rozprávať.