ak si chceme užiť jedlo, ktoré hádam najviac charakterizuje naše kraje, nie sú to bryndzové halušky, tie boli jedlom predovšetkým horalským. Ľudia v dolinách a nížinách, nedajbože v mestách, ním pohŕdali,  lebo vyzeralo barbarsky a nevábne, alebo ho jednoducho nepoznali, pretože nemali prístup k ovčím výrobkom. 

No šúľance, to je trošku iný príbeh. Tie sa do vody hádzali a na masle opekali skoro všade, či už to bolo na úbočiach hôr alebo v úrodných nížinách. Cesto z múky a zemiakov nielenže zaujímavo a nadýchane chutilo, bolo neuveriteľne rýchlo hotové a nenáročné, ale predovšetkým mnohým obyvateľom týchto krajov doslova zachránilo životy. Po ťažkých hladomoroch v sedemnástom storočí bol príchod zemiakov a najmä odvaha ich konečne konzumovať, absolútnym spasením.

 Dnes sa už úplne otvorene hovorí o tom, že to boli práve zemiaky, ktoré umožnili nástup priemyselnej revolúcie vo svete. Ich čoraz častejším vysádzaním – neraz na priamy príkaz zhora – a následným konzumovaním sa populácia v niektorých častiach Európy až strojnásobila, čo prinieslo novú pracovnú silu, ktorá sa dokázala zamestnať v priemysle.