hlasy herca a ľudí za mnou sa zlievajú miestami do nezrozumiteľnej guče slov. Henrich VIII. a jeho krutosť tak dostávajú bizarnú podobu.
V mojom rodnom Kežmarku sa každoročne v júli na nádvorí hradu koná divadelný festival. Nádvorie sa zrazu premení na veľkú divadelnú sálu. Priestor tu dostávajú profesionálne i ochotnícke súbory, ktoré potrebujú divákovi povedať, čo ich aktuálne a naliehavo trápi. Diváci sú spolu s hercami na javisku a sú si na dosah.
Jedinou chybičkou krásy v celom projekte je spomínaná krčmička a pivo v umelých pohároch. Akoby si ľudia-diváci neuvedomovali, že aj keď je to divadlo pod holým nebom, predsa to len nie je táborák s trampskými pesničkami.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.