Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nečudné veci

.marína Gálisová .lifestyle .zásah

Druhá séria seriálu je často sklamaním, tak ako „dvojka“ úspešného filmu. A predsa býva iba zriedka menej sledovaná. Divák je tvor so zotrvačníkom. Ale to neznamená, že je slepý a hluchý. Aj ja zotrvačne pozerám druhú sériu Stranger Things na Netflixe. A žasnem.

Nečudné veci Netflix via AP/SITA

predovšetkým nad tým, ako je možné, že to na druhý raz nezaberá, keď to v prvej sérii tak super fungovalo. Stranger Things totiž neprekonal ako seriál nijaké podstatné zmeny. Scenáristi namiešali atraktívny koktail z osvedčených zložiek: klaďasi a záporáci, hrdinská matka, hrdinský šerif, láska, krehká hranica medzi detstvom a dospievaním. To všetko v štýle retra, vizuálneho aj sluchového. Číra nostalgia pre tých, čo zažili osemdesiate roky a buď za nimi banujú, alebo sa na nich bavia. A čoraz viac aj nostalgia pre tých, ktorí síce osemdesiatky nezažili, ale i tak (či práve preto) v nich vidia báječnú dobu bez mobilov, keď ešte deti trávili čas vonku, presúvali sa v bandách na bicykloch, nemali v jednom kuse nad sebou rodičovskú kontrolu, a tak prežívali dobrodružstvá, ktoré sa odohrávali v realite, nie v počítačových hrách.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite