Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Statusy stien

.kristína Šebejová .lifestyle .zásah

Už dlho ma fascinujú nápisy na prešovských sídliskových stenách. Tie, ktorými chcel autor odovzdať civilizácii naliehavý odkaz, lebo… prečo vlastne? Čo prinúti človeka, aby zobral do ruky sprej a napísal na stenu niečo tak bizarné, ako je Chľeba do ustoch?

Statusy stien Alan Graf/profimedia Písanie na steny je fenoménom, snáď odkedy si ľudstvo pamätá. Ako však v princípe funguje dnes?

interpretácia nápisu však závisí od čitateľa. Vidí v ňom výpoveď pomätenca? Či urbánne haiku, ktoré vzniklo zo sugestívnej prítomnosti genia loci? Konflikt nastáva aj pri odkaze pod mostom cez rieku Torysa: Chcem sa len ponoriť pod hladinu. Nápisov mám v zbierke už niekoľko desiatok. Za všetky spomeniem sériu ľahko mrazivých nápisov Mamka, vráť sa domov či žiadosť pre miestnu zubárku na stene základnej školy: Nadežda, vráť mi zub!

Nápisy sa však objavovali napríklad aj nastoknuté na kýptiku nešťastného stromčeka. Táto udalosť sa vraj stala v roku 1994. Keď obyvateľ istého vchodu uvidel, čo sa stalo s troma ihličnatými stromčekmi – boli zrezané nad zemou negustióznym spôsobom – neváhal. Na zvyšok stromčeka nastokol papier neurčitého formátu s odkazom: žeby ruka beštije tej, co tote stromki porezala, ochrnuta bula po cali rok 1995.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite