rozhľadený čitateľ už asi tuší, že dezert bude zrejme mať niečo spoločné s najvyšším vrchom Álp. A tuší správne. Niet sa čomu čudovať, že béžovej kôpke prepasírovaného gaštanového pyré dozdobeného chantilly krémom, čiže sladenou šľahačkou, prischol názov tejto zasneženej hory. Otázkou však je, z ktorej strany sa na tú horu pozeralo, keď dezert vznikal. Talianski vedátori v oblasti gastronómie tvrdia, že tento zákusok, či skôr rafinovaná sladkosť sa narodila na talianskom území počas renesancie, keď gaštanová múka a gaštanové kaše hrali medzi pospolitým ľudom prím a zároveň všetci hľadali vo všetkom tvarové podobnosti a z toho vyvodzovali siahodlhé závery o mikrokozme a makrokozme.

Tu skrátka pozreli na to navŕšené pyré – v renesancii zatiaľ len skromne poprášené cukrom –, a ajhľa! Veď to je ako naše Monte Bianco! Vynález potom dokumentujú všakovakými zmienkami v starých renesančných kuchárkach.