Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Minirecenzie

.kultúra .minirecenzie

KNIHA Wojciech Tochman: Eli, Eli ● FILM Všetky prachy sveta ● HUDBA Pacino: Půl litru země

Reportáž neznesie výmysly

KNIHA Wojciech Tochman: Eli, Eli | Absynt 2017 | ●●●●●

Keď sa z cintorínov stávajú obydlia detí, živých detí, celkom prirodzene sa pýtame, odkiaľ sa mohlo vziať toľko biedy a utrpenia. A prečo sme o ňom doteraz nevedeli? Pretože nekropola, kde pobývajú živí s mŕtvymi, uráža vkus umytých, zabezpečených a relatívne zdravých ľudí. Vydať sa spoznávať ich život chce dávku odvahy, nie ani tak zo strachu, ale z prekonania zhnusenia. Poľský reportér Wojciech Tochman sa takto vybral s priateľom a fotografom Grzegorzom Wełnickym na Filipíny – šli tam pozorovať tých, ktorí nemajú nič, absolútne nič. Filipíny, píše Tochman, majú dve tváre: jedna ukazuje rozvíjajúci sa trh a biznis, ktorý bohatne na chudobných tým, že od nich vymámi všetko. „Druhé Filipíny,“ pokračuje, „to je krajina slumov. Nič sa z nich nedá vymámiť, lebo tam nič nemajú. Môže sa jedna krajina rozvíjať, keď má za suseda otrhanca? Prečo nie? Treba mu iba vytýčiť hranicu... Cintorín je pre bedač najlepšie riešenie.“ Môže tým strápeným ľuďom, s ktorými sa nepohráva len osud, ale aj tí, ktorí majú viac peňazí a moci, pomôcť nejakým spôsobom písaná reportáž a fotografia, ktorá zachytí ich biedu?

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite