Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Lynch Peaks

.filip Olšovský .kultúra .film

Výrazy ako legenda alebo kult by sa vraj nemali nadužívať. Strácajú potom svoj zmysel. Pri Twin Peaks, legendárnom seriáli kultového režiséra, ktorý sa konečne vrátil na televízne obrazovky, sa tomu akosi nedá vyhnúť.

Lynch Peaks PRESSFOTO SUZANNE TENNER/SHOWTIME

existuje asi len málo televíznych seriálov, ktoré si dokázali vytvoriť takú luxusnú zámienku pre svoj návrat, ako práve Twin Peaks. Tento mysteriózny seriál si totiž dovolil zmienku o svojom comebacku umiestniť pred koncom aj do úst jednej z hlavných postáv. „Uvidíme sa opäť o dvadsaťpäť rokov,“ hovorí zavraždená Laura Palmer detektívovi Cooperovi v scéne, o ktorej sa za posledné roky popísalo asi úplne všetko. Najmä preto, že sa prorocky naplnila a práve vďaka nej sa svet mestečka Twin Peaks po vyše štvrťstoročí znovu vrátil na televízne obrazovky.

Iróniou je, že to vtedy režisér David Lynch stihol len tak-tak. O jeho seriálové dieťa sa už dlhšie staral iba druhý rodič, scenárista Mark Frost. Lynch bol už len značkou, ideovým a marketingovým otcom kultu menom Twin Peaks, ktorý všetko dobrovoľne sledoval z diaľky. Keď ho producenti donútili už v siedmej epizóde druhej série zodpovedať kľúčovú otázku celého seriálu (Kto zabil Lauru Palmerovú?), réžiu zvyšných dielov s radosťou prenechal iným. S výnimkou úplne poslednej epizódy, ku ktorej sa prihlásil na poslednú chvíľu a s totálne pozmeneným scenárom. Producentské zásahy mu síce jeho veľdielo poškodili, no David Lynch sa odmietol vzdať úplne. Aj preto do posledného dielu umiestnil scénu, v ktorej si dve hlavné postavy sľubujú opätovné stretnutie o dvadsaťpäť rokov. Dosť času na to, aby sa televízne pomery zmenili a David Lynch sa k Twin Peaks mohol vrátiť v plnej paráde a s absolútnou tvorivou slobodou. Plán mu vyšiel dokonale.

prídavné meno

Dvadsaťpäťročný deadline napokon mierne prešvihol. Opäť bol na vine spor s producentmi. Lynch s Frostom sa síce dohodli na deväťdielnej sérii, ale na stretnutie so zástupcami spoločnosti Showtime prišli so 400-stranovým scenárom. Lynch ho chcel natočiť vcelku a na jednotlivé televízne epizódy ho postrihať až dodatočne. Po čase sa mu prestalo páčiť aj deväťdielne obmedzenie a pred producentmi začal hovoriť o trinástich dieloch. Z dohody však pre prestrelený rozpočet zišlo, Lynch z projektu vycúval a pod novým Twin Peaksom mal byť podpísaný iba ako spoluscenárista. To sa nepáčilo hercom ani programovému šéfovi Showtimu Garymu Levinovi. 

„Za ten čas sa stal z Twin Peaks ešte väčší fenomén, než akým bol v čase svojho vysielania začiatkom deväťdesiatych rokov.“

Herci natočili sériu videí, v ktorých divákov presviedčali, že Twin Peaks bez Lyncha nie je Twin Peaks. Programový šéf Levine situáciu riešil pragmaticky – nabalil do auta sušienky a osobne sa vybral na návštevu k trucujúcemu Lynchovi. Sľúbil mu úplnú slobodu aj rozpočet potrebný na osemnásť dielov, do ktorých sa pôvodný scenár rozrástol. „Veľmi som chcel vidieť, ako bude vyzerať Twin Peaks v čase sociálnych sietí. Pretože ja sám si naň, paradoxne, spomínam ako na fenomén sociálnych sietí,“ hovorí Levine. Lynch po takejto veľkorysej ponuke už nemal dôvod nesúhlasiť. Dosiahol presne to, po čom túžil. Absolútnu slobodu. Niekde v kútiku duše si určite hovoril, ako dobre to vtedy, pred vyše štvrťstoročím, vymyslel.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite