je čas pozrieť sa konečne späť. Mnohí hudobníci zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov sa na staré kolená rozhodli napísať svoje biografie. Mnohé z nich sú veľmi vydarené. Niektorí, ako Keith Richards, pri tom použili ghostwritera, iní, ako napríklad Bob Dylan, si svoje spomienky zoradili na čistý papier sami. S výnimkou Dylanových Chronicles ani jeden z nich nedokázal zachytiť svoj život ako americká speváčka Patti Smith, ktorá má za sebou dve prózy. Tou prvou je kniha Just Kids (2010) o vzťahu s bývalým priateľom a slávnym fotografom Robertom Mapplethorpom, za ktorú dostala niekoľko významných ocenení. Nie je to náhoda. Len málokto pochyboval o tom, že táto speváčka má veľký literárny talent, ktorý preukázala už pri písaním textov jej piesní.
Just Kids bola dokonca úspešnejšia kniha ako jej posledný radový album Banga (2012). Patti má písanie jednoducho v sebe. Svet ju pozná ako speváčku hitov People Have The Power alebo Because The Night, no jej sila tkvie predovšetkým v spájaní slov a hudby. Pred dvoma rokmi prišla s novou prózou M Train, pomenovanou podľa trasy newyorského metra. Knižka nesie podtitul Spomienky, ale nejde len o nostalgické spomínanie.
v siedmom nebi
Patti Smith chcela byť pôvodne výtvarníčkou alebo učiteľkou umenia, ale nakoniec jej učarovali básne Rimbauda a piesne Rolling Stones. To, že poézia a rokenrol sa nevylučujú, dokázal už Dylan v šesťdesiatych rokoch a o niečo podobné sa neskôr pokúsila aj Patti Smith. Po presťahovaní do New Yorku začiatkom sedemdesiatych rokov sa stala členkou umeleckej komunity. V roku 1972 jej vyšla prvá básnická zbierka Seventh Heaven. Potom nasledovali ďalšie zbierky, ale čoraz viac sa počas svojich čítačiek obkolesovala hudobníkmi a z akčnej poetky sa postupne stala speváčka vlastných textov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.