PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Túto báseň som venoval Petrovi Zajacovi k jeho sedemdesiatke. Verím, že ani po desiatich rokoch nestratila platnosť.

Miles Davis nebyl jen výjimečný trumpetista. Patřil k hrstce hudebníků, kteří jazz systematicky posouvali – dekádu za dekádou. Od bebopu čtyřicátých let přes chladnou eleganci padesátých, modální revoluci konce dekády až k elektrickému chaosu sedmdesátých let. Jazz u něj nikdy nebyl hotový tvar, ale otevřený proces: Styl jako osud, změna jako metoda.

Historik Daniel Rapant sa narodil 17. apríla 1897 v Holíči. Na gymnázium chodil v Skalici, o čosi neskôr ako otec Ján Ďurovič a skôr ako jeho syn Ľubomír. Skalica bola centrom mestského západoslovenského kultúrneho prostredia a práve jazyk mesta, Skalice a Liptovského Mikuláša, spájal západoslovenský a stredoslovenský variant slovenského jazyka.

V kinách je nová dánska komédia o hľadaní vlastnej identity a ukradnutého balíka peňazí. Presne ako predseda: aj on zápasí s tým, kým vlastne je – sociálny demokrat či konzervatívec? Snáď aspoň tuší, kde skončili peniaze.

Už pri prvom listovaní v objemnej, bezmála 400-stranovej knihe a po prezretí jej rozsahovo skromných rámcových častí (obsah, krátky úvod i krátka edičná poznámka a ešte kratší text s názvom „Ešte raz sondy“, i nenápadne vložené slovo – meno „Alte“ na úplnom začiatku knihy) máme dojem, že ony (tie rámcové časti) musia „podopierať“ to veľké množstvo textov o slovenskej literatúre, prevažne o próze.

Na 30. ročníku festivalu Pohoda, ktorý sa uskutoční 8. & 9.–11. júla 2026 na trenčianskom letisku, vystúpi Kae Tempest – umelec, ktorého tvorba dlhodobo hľadá pravdu v osobnej skúsenosti a premieňa ju na silné kolektívne prežívanie. Hudobník, básnik a performer, pohybujúci sa na prieniku spoken wordu, hip-hopu a poézie, prinesie na Pohodu koncert, ktorý nie je len vystúpením, ale stretnutím.

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

V Kunsthistorisches Museum je nádherná obrazáreň, kam sa rád vraciam. Chodím tam pozerať starých majstrov – Rubensa, Velázqueza, Brueghela, Caravaggia. Je to miesto, kde sa dá učiť pozerať. Tentoraz ma sem priviedla výstava maliarky Michaeliny Wautier. A veľmi rýchlo som pochopil, že nejde len o objav silnej autorky, ale o príbeh, ktorý sa až prekvapivo presne dotýka nášho času.

Všetci sme zrazu experti na Venezuelu či Grónsko, ale nielen tieto africké krajiny sú zaujímavé a hodné pozornosti. V kinách je novinka, ktorá okrem láskavého príbehu ukazuje aj jeden zaujímavý spoločenský fenomén v Japonsku.