Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Divoká myseľ Henryho D. Thoreaua

.anton Vydra .klub .esej

Minulý rok uplynulo 200 rokov od jeho narodenia. Jeho knihy stabilne bodujú v rebríčkoch kníhkupectiev. Vydanie slovenského prekladu jeho najslávnejšieho diela Walden sa už takmer celé rozobralo, v Česku zase práve vyšla ďalšia z jeho kníh. No aj tak, vieme vôbec, kto bol Henry David Thoreau?

Divoká myseľ Henryho D. Thoreaua IMAGES&STORIES/ALAMY/PROFIMEDIA Replika dreveného domu Henryho Davida Thoreaua, ktorý si postavil v roku 1845 v blízkosti jazera Walden neďaleko jeho rodného mesta Concord. Thoreau na tomto mieste prežil dva roky a dva mesiace, živil sa len tým, čo si sám dopestoval.

základné informácie o Thoreauovom živote nie je ťažké získať. Najčastejšia bude zrejme zmienka o tom, že tento americký básnik a filozof 19. storočia, potomok francúzskych prisťahovalcov, strávil dva roky a dva mesiace svojho krátkeho života (žil iba štyridsaťštyri rokov) v lese pri jazere Walden. Odtiaľ pochádza aj názov jeho slávnej knihy. A potom budú nasledovať tri úsečné poznámky. Prvá je, že ho ovplyvnil Ralph Waldo Emerson – keď neviete, kto to je, preskočíte poznámku a čítate ďalej. Druhá, že bol presvedčený abolicionista, čiže sa hlásil k tým, ktorí chceli v Amerike (v Novom Anglicku, ako sa vtedy hovorilo) zrušiť otroctvo, a preto volal po nenásilnej občianskej neposlušnosti. A tretia je najkomplikovanejšia, lebo používa aj jeden celkom krkolomný výraz: totiž že bol transcendentalista. Práve tou treťou poznámkou však treba začať.

trans... čo?

Americkí transcendentalisti, medzi ktorých patrili Emerson aj Thoreau, si tento pojem vypožičali z európskej filozofie, presnejšie rovno od Immanuela Kanta. Ten nazýva transcendentálnym každé poznanie, ktoré sa nezaoberá nejakým predmetom, ale spôsobom, akým ten predmet poznávame. Máme sa teda dozvedieť čo najviac o našich vlastných poznávacích schopnostiach a zmyslovom vnímaní, lebo od nich závisí, ako sa nám veci vo svete javia. Keby sme vedeli vnímať a poznávať inak, svet okolo by nám ukázal aj svoje ďalšie aspekty, ku ktorým, žiaľ alebo našťastie, nemáme prirodzený prístup. To je dôvod, prečo nevieme (a vlastne ani nepotrebujeme) zachytávať určité signály tak ako netopiere, lebo nemáme sonar, echolokačný orgán, aký netopiere majú. To je aj dôvod, prečo včela alebo motýľ „vidia“ pre nás skryté ultrafialové znaky na kvetoch, zatiaľ čo chudák býk vidí všetko iba čierno-bielo. Svet predmetov je pre nás taký, ako nám ho dekódujú naše zmysly a čo je s tou správou potom schopná spraviť naša myseľ. Toto je vo veľmi zjednodušenej verzii kantovské chápanie transcendentalizmu. Jeho úloha: preskúmať architektúru ľudskej mysle od jej temných pivničných priestorov až po najvyššie poschodia.

A teraz Američania a Thoreau. Vžime sa do ich situácie. Sme v 19. storočí v Amerike, ktorá dovtedy ani nemala žiadnu vlastnú filozofiu, ak do toho nepočítame nejaké atavistické indiánske múdrosti. Vtedajší americkí intelektuáli čo-to pobrali z Anglicka, od Johna Stuarta Milla, Davida Huma alebo Johna Locka, ale nebola to nijaká sláva. A tu sa zrazu vynorí skupina ľudí okolo Ralpha Walda Emersona (a zas je tu to meno), ktorí skúsia urobiť niečo prevratné. To je okamih, v ktorom sa utvorila živná pôda aj pre Thoreaua.

Thoreau o sebe: „Mám vo svojej povahe pozoruhodnú túžbu po všetkom divokom.“

No najprv Ralph Waldo Emerson (1803 – 1882). Nemal ľahký život, v rodine smrť kosila až priveľmi často. Jeho prvá manželka Ellen zomrela ako devätnásťročná, neskôr si našiel novú – Lidian (o tej ešte budeme počuť). Emerson bol v domácnosti doslova ľavý, čoho sa chytil, to pokazil, tak radšej nerobil nič a oddal sa kázňam, prednáškam, funkciám, knihám a filozofii. Po smrti svojej prvej manželky sa v roku 1832 rozhodol vydať na cestu po Európe. Odtiaľ prišiel aj s novými knihami, najmä s Kantovými. Ako sa dá dovtípiť, Emersona zaujal Kantov transcendentalizmus, ktorý sa mu poprepájal s Platónovým idealizmom, novoplatonizmom a romantickými predstavami, ktoré v tom čase lomcovali Európou. Vyšlo mu z toho, že my, dospelí a civilizovaní, už nedokážeme vnímať prírodu tak, ako to ešte vedia malé deti. Objektívna veda nás vraj od prírody oddelila a nastal čas vrátiť sa k pôvodnej, až živelnej komunikácii našich tiel a vonkajšieho sveta. Tak vznikla aj jeho najznámejšia kniha Príroda, ktorú vydal v roku 1836, krátko po návrate do Ameriky. Vtedy spolu s ďalšími založil takzvaný Transcendentálny klub, v ktorom sa stretávali niekoľkí jeho priatelia a prívrženci a začali vydávať aj svoj vlastný časopis The Dial. Do tejto skupiny patril aj Thoreau. Niežeby táto partia ťahala svorne za jednu reťaz a že by boli vo svojich úvahách jednotní, vôbec nie, boli medzi nimi aj spory. Spájalo ich však to, že neznášali plochý intelektualizmus, konzervatívne pridŕžanie sa mŕtvych tradícií alebo duchovne vyprahnutý materializmus otrokárov. Transcendentalisti patrili jednoducho medzi prvých amerických revolucionárov, prvých obhajcov nezávislosti, prvých feministov.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite