Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dunkerque: Zázrak z pláže

.lukáš Krivošík .klub .história

Zdalo sa, že pre Britov skončí uviaznutie státisícov ich vojakov vo francúzskom prístavnom meste Dunkerque v roku 1940 ako katastrofálna porážka. Namiesto toho sa väčšinu z nich podarilo evakuovať. Aj vďaka obetavosti mnohých civilov a Hitlerovej chybe.

Dunkerque: Zázrak z pláže AKG IMAGES/PROFIMEDIA 30. máj 1940: Francúzsky torpédoborec Bourrasque s evakuovanými vojakmi na palube sa potápa po nabehnutí na mínu. Počas Operácie Dynamo sa potopilo 6 britských a 3 francúzske torpédoborce.

ak by ste nevedeli nič viac o tejto bitke zo začiatku druhej svetovej vojny, mohol by vám stačiť tento citát: „Pre každého Brita je Dunkerque symbolom veľkosti ducha a ochoty obetovať sa pre spoločnú vec,“ píše americký historik Walter Lord v knihe Dunkerský zázrak. „Pre Francúzov znamená Dunkerque horkú porážku. Pre Nemcov navždy premeškanú príležitosť.“

Do kín teraz prichádza vojnový veľkofilm Dunkirk britsko-amerického režiséra Christophera Nolana, známeho prepracovanými a divácky úspešnými sci-fi snímkami ako Inception alebo Interstellar. Režíroval tiež oceňovanú trilógiu o Batmanovi. Evakuáciu spojeneckých vojsk z  prístavu obkľúčeného Nemcami chce Nolan rozprávať z perspektív troch druhov vojska, ktoré sa na operácii zúčastnili: teda letcov, námorníkov i pozemného vojska. 

Už teraz sa dá očakávať, že film sa trafí do spoločenskej nálady najmä v Spojenom kráľovstve. Briti sú od vlaňajšieho referenda o brexite rozdelení a hľadajú sa. Krajinu tiež poznačilo niekoľko nešťastných udalostí, ako napríklad tragický požiar bytovky Grenfell Tower minulý mesiac. Cez dotyk so svojím veľkým príbehom z druhej svetovej vojny môžu Briti, ktorí si nájdu cestu do kina, načerpať trochu nádeje. Lebo práve to je odkaz Dunkerque – že aj zo zdanlivo bezvýchodiskovej situácie môže prísť vytrhnutie. 

blitzkrieg

O generáloch sa niekedy hovorí, že sa nepripravujú na budúcu vojnu, ale na tú minulú. Zrejme aj medzi britskými a francúzskymi veliteľmi boli takí, ktorí si mysleli, že nová vojna s Nemeckom, ktorá vypukla v roku 1939, bude prebiehať nejako podobne ako tá posledná v rokoch 1914 až 1918. Teda, že sa armády zakopú a dlhé roky budú zvádzať pozičné boje, až kým sa jedna strana materiálne nevyčerpá. 

„Legendárna britská národná vlastnosť, ktorá sa pri Dunkerque osvedčila, bola schopnosť pokojne stáť v rade a čakať bez predbiehania.“

Lenže potenciál vojenských technológií sa oproti prvej svetovej vojne zmenil. Tanky a lietadlá boli na konci 30. rokov rýchlejšie, výkonnejšie a obratnejšie, armády motorizovanejšie. Aj v britských a francúzskych vojenských kruhoch bolo dosť ľudí, ktorí si uvedomovali, že budúca vojna bude oveľa mobilnejšia, než tá posledná (vrátane prezieravého francúzskeho dôstojníka menom Charles de Gaulle). No boli to napokon Nemci, ktorí naplno rozpoznali a využili potenciál tankov a lietadiel v spojitosti s rýchlymi a prekvapujúcimi útočnými manévrami.

Keď bolo Poľsko v septembri 1939 prepadnuté nacistickým Nemeckom, Londýn a Paríž síce vyhlásili Berlínu vojnu, lenže na západnom fronte sa veľa nedialo. Bolo to obdobie takzvanej „čudnej vojny". Francúzi stavili najmä na Maginotovu líniu – systém opevnení na hraniciach s Nemeckom. Do Francúzska tiež dorazil britský expedičný zbor, tak ako počas prvej svetovej vojny. Sústredený bol pri francúzsko-belgickej hranici, ktorú mal brániť spolu s ďalšími francúzskymi armádami, keby sa Nemci rozhodli Maginotovu líniu obísť. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite