Od oslobodenia k novej totalite

.jozef Hajko .klub .história

Deň víťazstva nad fašizmom, 8. máj, sa na Slovensku spája s oslobodením. Bol to však zároveň začiatok budovania nového totalitného režimu, v ktorom sa sľubovaná slovenská autonómia rýchlo rozpustila.

Od oslobodenia k novej totalite JOZEF NOVÝ Povojnové oslavy výročia SNP v Bratislave: Symboly fašizmu nahradili veľkolepé manifestácie novej, tentoraz komunistickej ideológie.

v posledných dňoch druhej svetovej vojny bola medzi ľuďmi najčitateľnejšia túžba, aby sa konečne skončila. Vojna sa Slovensku vyhýbala päť rokov, no napokon ho dostihla a dala mu zabrať.

Slováci síce hneď od začiatku zažili boje, ale na cudzom území. Už pred 1. septembrom 1939 poskytla prvá Slovenská republika v rámci vynútenej obrannej zmluvy nemeckej armáde príležitosť na prípravu napadnutia Poľska od juhu, lebo neďaleko sa nachádzali dôležité poľské priemyselné centrá. Vojaci Slovenskej armády sa dokonca pripojili k postupu Nemcov, pričom cieľom bolo získať územia stratené v prospech Poľska v roku 1938. Do ďalšej agresívnej vojny po boku Nemecka vstúpilo Slovensko v roku 1941 na území Sovietskeho zväzu.

Pokoj na domácom území sa pominul v septembri 1944, keď Červená armáda postupujúc na západ prekročila východné hranice Slovenska. V tom čase sa v strednej časti krajiny rozbehlo Slovenské národné povstanie, kde vzbúrená armáda a partizáni bojovali proti nemeckej invázii. Od tých čias streľba zbraní neustala. Povstanie Nemci za dva mesiace porazili a východný front sa zastavil. Ďalší postup Červenej armády bol pomalý a posledné dediny na Kysuciach sa dočkali sovietskych vojakov až 3. mája 1945, teda necelý týždeň pred koncom druhej svetovej vojny v Európe.

systematické ničenie

Za osem mesiacov bojov si najviac vytrpela väčšia východná časť Slovenska. Keby sme sa pozreli na mapu s najväčšími povojnovými škodami, našli by sme ich práve tu a potom v širokom severojužnom páse od Liptovského Mikuláša po Levice. Kým východnú oblasť zasiahol hlavne pomaly postupujúci sovietsko-nemecký front, stredná sa týkala najmä bojov v rámci Povstania. V týchto oblastiach boli poškodené alebo zničené domy až vo vyše 80 percentách prípadov.

Mnohé slovenské mestá sa zmenili na nepoznanie. Poškodenú starú historickú zástavbu neskôr nahradili socialistické paneláky. Najničivejšiemu bombardovaniu boli vystavené Nové Zámky, ktoré takmer zmizli zo zeme – ako súčasť Maďarska na ne útočilo americké letectvo. Nemci pred príchodom frontu často systematicky ničili mnoho objektov. Príkladom je Starý most v Bratislave. Ďalšie objekty sa stali obeťou priamych bojov alebo vojnového revanšu. Tu stojí za zmienku prípad Nitry.

„Oslobodenie spod okupantov sa spojilo s príchodom novej boľševickej moci z východu a s neskorším návratom k centralistickému spravovaniu štátu.“

Nitra ostala v septembri 1944 úplne bokom od Povstania. Tamojšia armádna posádka sa k nemu odmietla pridať. Potom sa nepodvolila ani postupujúcim Nemcom, ale neskôr ju aj tak rozpustili. Na tento postoj Nitra tvrdo doplatila. V meste ostala silná nemecká posádka, ktorá sa počas prechodu frontu tuho bránila. To prinieslo bombardovanie, ktoré nemalo počas druhej svetovej vojny na vtedajšom Slovensku obdobu. Sovietske lietadlá zhodili koncom marca 1945 na Nitru takmer dve stovky bômb, pričom mierili na stred mesta. Vtedy tu pulzoval život, mnoho ľudí bolo na trhovisku. Výsledkom bombardovania bolo takmer 350 mŕtvych civilistov. Centrum Nitry ostalo zničené, za obeť padlo divadlo, kino, dva hotely, zlikvidované alebo poškodené boli školy, obchody, kostoly. Nemeckých vojakov zahynulo osem, čo ukazuje, že nešlo len o štandardnú vojenskú operáciu, ale o cielený akt.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.jozef Hajko .klub
.diskusia
.neprehliadnite