A tak sa nám v plnej paráde a veľkej sláve skončil už 11. ročník Plesu v opere usporadúvaného po každý rok na začiatku plesovej sezóny v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Tí, čo ho pripravujú a zúčastňujú sa na ňom, si ho nevedia vynachváliť. Televízni diváci si môžu užiť aspoň pohľad na stoly prehýbajúce sa pod stovkami kilogramov jedla.

Viacero prejavov posledných dní naznačuje, že s povesťou „slabej premiérky“ sa Iveta Radičová odmieta zžiť bez boja. Korekcie rôznych rezortných zámerov, či dokonca na príjmovej strane rozpočtu (kde je nutná novela zákona), evokujú síce verbálne neuváženosti leta, avšak tentoraz sa zdá situácia predsa len odlišná.

Takéto otázky tohto patria medzi najzaujímavejšie a najpríťažlivejšie. Najmä ak sa viažu k obdobiam, ktoré sú stále živé a politicky aktuálne. Prvá ČSR (1918 – 1938) k takýmto diskutovaným obdobiam našich národných dejín nesporne patrí.

S titulkom „Argentína na Dunaji“ vyšli Financial Times ešte vo februári 2009, keď takto reagovali na prepady regionálnych mien strednej Európy. Nikto vtedy zrejme netušil, že zveličenie predminulej zimy raz prerastie do sebanapĺňajúceho sa proroctva už v blízkej budúcnosti.

Vládnym poslancom sa opäť nepodarilo presadiť ich kandidáta na generálneho prokurátora. Jozef Čentéš neuspel a opozičný kandidát Dobroslav Trnka získal aj koaličné hlasy. Čo sa to stalo?

Sú zvláštne príbehy a tento je jeden z nich. Je o mužovi, ktorý kráčal po ulici a na povrázku viedol nosorožca.

Martin Leidenfrost píše, prečo podľa neho treba facebook zrušiť. Ja si, naopak, myslím, že ho netreba zrušiť, ale používať.

Priznám sa, tieto medziprezidentské voľby mi boli jasné asi ako pravidlá amerických športov – vôbec. Teraz tomu už trošku rozumiem, ale stále mám pocit, že som sa namáhal zbytočne.