Do diskusie o vzťahu medzi konzervatívcami a liberálmi na Slovensku a o tom, či sa teraz pôsobením Igora Matoviča na tomto vzťahu niečo mení, sme pozvali aj Františka Mikloška.

Žijeme zvláštny čas, je leto, zároveň prebieha vojna na Ukrajine, rozklad vládnej koalície, inflácia a čaká nás zima. Všetko sa nás bytostne dotýka a deje sa to uprostred pandémie, aj keď na chvíľku utíchla. Čo s tým?

Pandémia ustupuje neochotne, jej následky trvajú. K tomu krízové javy vrátane vojny na Ukrajine a náporu na ekonomiku. Psychologické a morálne dopady na veľké počty ľudí sa dajú očakávať, aj keby tomu nikto nepodkuroval idiotskou politikou... a to nie je všetko.

Vládne strany získali dovedna 18 mandátov, hnutie ANO uspelo v dvoch obvodoch a v jednom má senátora spoločne s Českou stranou sociálnodemokratickou (ČSSD).

Tridsaťtri rokov od pádu odpornej komunistickej diktatúry by mohlo znamenať aj dospelosť slobodnej spoločnosti. Je to tak? Dospeli sme? Čo sa nám podarilo a kde sa stále potkýname?

Neuralgickým bodem dvacátého století nebylo jen to, že se z Ruska jakožto jedné z velmocí stal Svaz sovětských socialistických republik, ale také to, že sovětský stát pokračoval v ruských imperiálních tradicích. Sovětský svaz vládl pomocí strachu. Zastrašoval své okolí, strachem sovětský režim ovládal vlastní obyvatelstvo, až mu paradoxně sám podlehl.

Sklonená hlava môže byť signálom rezignácie, ale nemusí. Ak vám má kto pomôcť, tak ju zdvihnete. Alebo naberiete silu a pomôžete si sami.

Slovensko má problém. Vláda sa rozpadla, blížia sa voľby, no znovu raz nie je celkom jasné, akou krajinou chceme byť. Sme beznádejne rozdelení, nemáme sa radi. O rozhovor sme v tejto situácii požiadali prezidentku Zuzanu Čaputovú.

Slovensko má problém. Vláda sa rozpadla, blížia sa voľby, no znovu raz nie je celkom jasné, akou krajinou chceme byť. Sme beznádejne rozdelení, nemáme sa radi. O rozhovor sme v tejto situácii požiadali prezidentku Zuzanu Čaputovú.

Projev populistického slovenského politika Roberta Fica až učebnicově demonstruje stereotypnost argumentace a myšlení dezinformační scény. Jako by mluvili všichni podle příručky „Lhářem snadno a rychle“. Ta příručka neexistuje, žádná učebnice by nemohla být tak hloupá jako komunikační realita dezinformátorů. Mluví stejně proto, že regres – návrat k dětskému, magickému myšlení – má své pevné zákonitosti.