Poľnohospodárstvo je jeden z posledných sektorov ekonomiky, ktorý je málo dotknutý privatizáciou. Ale mení sa to. Pôdu už dlhšie skupujú bývalí politici, právnici a popri nich sa tu usadili aj mnohí cudzinci. Medzi nimi dominujú Holanďania a Dáni. No prečo práve oni?

Niektoré letá boli v znamení škatúľ. Najmä letá v Banskej Bystrici, kde bývala kamarátka Kristínka. Naše mamy boli spolužiačky a cez leto sme k nim občas chodievali. Kika bola Ribanna a ja Vinnetou. To iba niektoré dni. Tie zvyšné sme si ráno privstali a utekali sme do potravín pýtať škatule.

Uprostred leta prichádza do slovenských kín film českého režiséra Petra Nikolaeva Lidice. Dôležitý, cenný film ne využil naplno možnosti, ktoré mu scenár Zdeňka Mahlera poskytol.

Dňa 19. januára 2008 blúdila 29-ročná Slovenka po okresnom meste v Hornom Rakúsku. Bola sotva oblečená, bez topánok a dezorientovaná. Išlo o sobotný večer. Slovenská celodenná opatrovateľka blúdila po sídlisku, no nikto sa jej neprihovoril. O desať dní neskôr našli jej mŕtvolu na brehu rieky Ager. Mŕtva bola nahá, pričom o päť hodín neskôr prípad uzavreli. Ako samovraždu.

Slovíčko „inflácia“ je jedným zo zaklínadiel každodenných ekonomických správ. Čo však presne znamená? Väčšina ekonómov a laická verejnosť infláciu stotožňuje s celkovým rastom cien. Iní, regrutujúci sa najmä z radov odporcov centrálnych bánk, tvrdia, že tým pomenúvame kaluž namiesto dažďa. Inflácia je podľa nich zvýšenie množstva peňazí v obehu, a nárast cien je už iba dôsledkom.

Málokedy sa stane, aby sa mi do niekoľkých dní a udalostí skoncentroval základný problém celého Slovenska. Minulý týždeň mi ukázal, že ním nie je politika ani ekonomika, ale naša ochota rozpoznať pravdu.

Azda nikdy nebol náš stôl taký bohatý ako dnes. Nielen supermarkety, ale aj malé mestské trhoviská a pouličné stánky ponúkajú čerstvé i spracované potraviny z celého sveta. Lenže, nie sú daňou za tento luxus krízy ako smrteľná E. coli alebo dioxíny vo vajciach a mäse?

Večerné televízne správy o udalostiach dňa uzatvárajú deň ako posledná formalita všade na svete. V Amerike však majú ešte menej serióznu, no o to zábavnejšiu dvojičku. Prichádza na rad ako posledný program v prime-time, teda predtým, ako masy vypnú televízor a idú spať. Namiesto udalostí sú stredobodom výrazní ľudia.

Tento týždeň oslavujeme Deň učiteľov. Prežil pád komunizmu a presadil sa aj v nových pomeroch. Oslavujeme ho v deň narodenia Jána Amosa Komenského, ktorého za svojho považujú najviac Česi, ale vďaka pestrému pôvodu a životu sa k nemu môžeme pokojne hlásiť aj my.

V arabskom svete padajú režimy – každý trochu inak. Niektoré relatívne nekrvavo, iné sa držia aj za cenu masakrovania vlastného obyvateľstva. Líbyjský diktátor Kaddáfí vzdoruje vôli ľudu, ktorému údajne dal do rúk moc po svojej „revolúcii“ – a tej moci dal ľudu vraj až toľko, že samému mu nijaká nezostala. Preto teraz nemôže moc odovzdať. Bola by to komická argumentácia, akú počuť u rôznych politických megalomanov. V Líbyii je to realita, ktorá stojí veľa životov.