Riaditeľka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Andrea Císarová ráno vstane, umyje si zuby, pozrie sa do zrkadla a ide zachraňovať svet. Na súdy už chodí len ako pozorovateľka, ale občas jej chýba ten psychologický boj, keď sa mohla pouškŕňať na odporcu.

Roman Kvasnica nie je iba spoluvlastník tohto časopisu, ale aj môj osobný priateľ. Preto nasledujúce riadky budú osobné. Inak sa v tejto situácii nedá, ale ani nemá.

Tento stĺpček je o českých viditeľných udalostiach a ich skrytom pozadí. Hneď tá prvá je neprehliadnuteľná, len najkvalitnejšie české médiá majú problém o nej písať. Ide v nej totiž o ich vlastníka Zdeňka Bakalu. Podľa časopisu Forbes je Zdeněk Bakala tretí najbohatší český občan (po Petrovi Kellnerovi a Andrejovi Babišovi). Alebo aspoň býval, pretože jeho bohatstvo sa roztápa na burzovom slnku a scvrkáva sa pod politickým tlakom. Pred tromi týždňami sa demonštrácia baníkov v Ostrave pred sídlom „Bakalových“ baní skončila rozbitím recepcie. So strachom zo zatvárania priemyslu v moravsko-sliezskom kraji pracuje predovšetkým prezident Miloš Zeman v kampani pred októbrovými voľbami.

Je kríza. Môže teda časopis, ktorý presadzuje potrebu väčšieho šetrenia, podporiť vládny zámer, v ktorom ide o prostriedky navyše zo štátneho rozpočtu? Myslím si, že môže.

Alessandro Baricco: Pán Gwyn, Andrzej Stasiuk: Bílá vrána, Ivica Ruttkayová: Hadia žena, E. Boboš Procházka, Marek Wolf: Diversion, Shugo Tokumaru: In Focus?

Draghiho ECB bude neobmedzene skupovať dlhopisy, Ústavný súd v Karlsruhe odobril trvalý euroval, v Holandsku utrpeli porážku euroskeptici, Barroso a Rompuy navrhujú federáciu s bankovou úniou a spoločným ručením za dlhy. Trend sa zdá jasný. Ale je tu jedna prekážka – rastúci nemecký hnev.

V piatkový večer sa pred parížskym kostolom Église Saint-Roch kľukatil dlhý rad čakajúcich. Barokový chrám neďaleko Louvru, v ktorom odpočívajú Corneille i Diderot, sa stal svedkom Bachových Pašií podľa Jána.

Pred týždňom bol kolega Andrej Bán na služobke v Afganistane a ja na dovolenke v Bulharsku. Ako to už chodí v zosieťovaňom svete, mali sme obaja prístup k internetu, a tak som si mohla po ceste na pláž prečítat mail pre celú redakciu od Andreja, ktorý sa začínal slovami: „Zdravím všetkých z Kábulu, všetko ok, napriek katastrofickým správam z tejto krajiny aj v našich médiách – včera zabili 35 ľudí pri rôznych útokoch a verejne popravili ženu – sme zatiaľ v poriadku.“ Písal, že najmä jeho mama, sediac pri telke, je vystrašená zo selektívnej reality médií.

V roku 2011 vyšlo niekoľko desiatok kníh slovenských autorov a autoriek a k tomu niekoľko stoviek slovenských a českých prekladov. Vybrať z nich jednu „naj" knihu nie je možné, zostavovať „rebríček kvality" je absurdné. Namiesto toho sme oslovili niekoľko ľudí, ktorí majú ku knihám blízko a spýtali sme sa ich, čo z pôvodnej slovenskej literárnej tvorby a čo z prekladov do slovenčiny a češtiny ich tento rok najviac zaujalo. Tu sú ich odpovede.

Veľkopodnikateľ Babiš mal podľa poslanca Smeru darovať tejto strane peniaze, i keď do účtovníctva napokon nedorazili. Pavol Rankov vydal opäť knihu, ktorá bude udalosťou sezóny. A v meniacom sa Rusku nemá Putin zatiaľ žiadnu alternatívu. O tom všetkom si môžete prečítať v tomto .týždni.