Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Knihy roka 2011

.časopis .literatúra

V roku 2011 vyšlo niekoľko desiatok kníh slovenských autorov a autoriek a k tomu niekoľko stoviek slovenských a českých prekladov. Vybrať z nich jednu „naj" knihu nie je možné, zostavovať „rebríček kvality" je absurdné. Namiesto toho sme oslovili niekoľko ľudí, ktorí majú ku knihám blízko a spýtali sme sa ich, čo z pôvodnej slovenskej literárnej tvorby a čo z prekladov do slovenčiny a češtiny ich tento rok najviac zaujalo. Tu sú ich odpovede.

Palo Bálik, grafik
Bene: Slam poetry / Slovenčina pre samoukov (KK Bagala)
Nicole Krauss: Veľký dom (Artforum) Janka Báliková, grafička
Juraj Kušnierik: Hudba ostrova (Artforum)
Paul Auster: Sunset Park (Artforum) Alexander Balogh, redaktor denníka SME
Monogramista T.D: Nie som autor, som metafora (O. K. O. a Slovart)
Peter Henisch: O želaní stať sa Indiánom (Európa) Martin Beďatš, gitarista, architekt a spisovateľ
Remi Kloos a Pero Le Kvet: Plážové poviedky Sinišu Novaca (Miloš Prekop - AND) Milý, clivý príbeh, napísaný presvedčivo milo – zdanlivo ti ani nie je clivo.
Daniel Wallace: Veľká ryba (Artforum). Kniha tajomná, hlboká – a krehká, citujem:
Otec: „Či vieš, čo robí človeka veľkým.“
Syn: „Podľa mňa,“ poviem znova po chvíli a čakám, že prídu tie správne slová, „vtedy, keď muža miluje jeho syn, vtedy by sa podľa mňa mohol považovať za veľkého.“ Andrej Bán, reportér časopisu .týždeň
Juraj Chlpík: Petržalka Identity (Slovart / O.K.O.)
Po všetkýcb stránkach výborná kniha a zavŕšenie dlhoročného projektu, ktorého súčasťou bola aj výstava na moste a dokumentárny film. Jana Beňová, spisovateľka
Ivan Štrpka: Bebé: Jedna kríza (F.R. & G)
George Steiner: Smrť tragédie (Divadelný ústav) René Bílik, literárny historik
Z domácej literatúry favorizujem román Pétera Hunčíka Hraničný prípad (Kalligram). Uvedomujem si, že aj sama kniha je hraničným prípadom, pretože tematizuje slovenské územie (územie hraničné), navyše územie, ktoré už u nás bolo predmetom literárnej reflexie v Ballekových románoch, autor pracuje okrem iných aktivít na Slovensku, ale jeho kniha vznikla v jeho materinskom jazyku, v maďarčine, a z neho ju preložila Magda Takáčová a Marta Ličková. Vyšla v domácom vydavateľstve Kalligram. Takže: je to domáca/slovenská kniha, alebo nie je? Neviem. Vlastne mi to je jedno. Tá kniha je skvelým čítaním, aj keď z hľadiska anketových (a nielen anketových) kritérií je hraničným prípadom. Teraz si uvedomujem, že si môžem všetko uľahčiť: táto kniha je pre mňa najlepšou knihou aj z tých preložených. Aspoň z tých, ktoré som stihol prečítať. Jana Bodnárová, spisovateľka
Rudo Prekop, Michal Cihlář: Andy Warhol (Arbor vitae).
Pre vynikajúcu typografiu, foto a textovú dokumentáciu (je to kniha-labyrint, ktorou sa dá blúdiť a nezablúdiť) i pre ojedinelé slovensko-české autorstvo.
Herta Müller: Dnes by som sa radšej nestretla (Artforum).
Pre autentické, neschématické svedectvo o minulom režime: o tajnej službe a manipulácii strachom, ale aj pre poetický jazyk, ktorým autorka – jemná chodkyňa ľudskou psyché – vábi čitateľa. Martin Ciel, filmový vedec
Július Satinský: Expedície 1973 – 1982 (Slovart)
David Vann: Ostrov Sukkvan (Argo) Tina Čorná, redaktorka denníka Pravda
Veronika Šikulová: Miesta v sieti (Slovart)
Román Veroniky Šikulovej je oslavou rozprávačstva, živá hmota slovenského jazyka je až fyzicky hmatateľná, podmaňuje štedrosťou a krásou.
Valerij Kupka (zostavovateľ): Ruská moderna (Slovart)
Ruská poézia legendárneho Strieborného veku najmä v starších slovenských prekladoch. Vďaka aspoň za ne, ak nie sú nové. Vďaka za erudovaný výber a komentár Valerija Kupku. Paulína Čuhová, germanistka
Asi budem nostalgická. Zo slovenskej literatúry ma potešilo opätovné vydanie detskej „klasiky“: Krista Bendová a jej stále neuveriteľné Opice z našej police (Buvik). Dúfam, že súčasná detská generácia bude cítiť rovnaké potešenie.
Bez udania akéhokoľvek dôvodu: Monika Kompaníková a Piata loď (KK Bagala, 2010).
Z cudzojazyčnej literatúry splnilo moje očakávania to, čo som ohlasovala v ankete z roku 2010: vydavateľský počin Artfora a Nobelova Herta Müllerová Dnes by som sa radšej nestretla. Skvelé, i keď náročné čítanie, výborný preklad a provokatívny knižný obal. Juraj Jordán Dovala, kňaz a básnik
Ján Košturiak: Zastavenia (vyd. Michala Vaška). Profesor Košturiak nie je básnik ani filozof, ale profesionálny manažér. Jeho fejtóny a úvahy sú však plné zdravej estetiky a jedinečných pohľadov na život.
Kjongho Songu: Měsíc mysli úplně kulatý – Básně korejského zenového mistra (DharmaGaia). Zenové básně nielen umelecky pohladia, ale aj čistia myseľ, takže na konci tunela vidieť svetlo. Martin Droppa, novinár
Manca Schwalbová: Vyhasnuté oči (Marenčin PT)
Je to podľa mňa najsilnejšia beletristická – príbehová kniha z prostredia koncentračného tábora Osvienčim, napísaná pamäníčkou, rodáčkou z Liptovského Svätého Mikuláša, ktorá niekoľko mesiacov z pobytu v tábore prežila v nasadení v „ambulancii" MUDr. Mengeleho. S pani Schwalbovou som sa stretol v roku 1997, podrobne mi prerozprávala svoj silný príbeh. V roku 2002 v Bratislave zomrela, bohužiaľ, v jej rodnom meste po nej od roku 1997, keď tu bola na návšteve, „ani pes neštekol". Ildikó Drugová, prekladateľka
Mária Bátorová: Slovenská literárna moderna v spektre svetovej moderny (Matica slovenská)
Pri čítaní štúdií a esejí Márie Bátorovej objavujeme blízkosť tvorby Jozefa Cígera Hronského a diel svetovej moderny napríklad v symbolickej štruktúre a mytologických súvislostiach a proces objavovania je navyše vzrušujúci a príjemný.
Valerij Kupka (zostavovateľ): Ruská moderna (Slovart)
Je to pekne zostavená kniha, ktorá predstavuje bohaté, mnohotvárne, dynamické obdobie ruskej poézie. Dušan Dušek, spisovateľ
Balla: V mene otca (KK Bagala)
Jan Wolkers: Turecký med (Slovart) Mila Haugová, poetka
Dušan Dušek: Holá veta o láske (Slovart, 2011)
Kniha nominovaná do shortlistu Ceny Anasoft litera, všetky knihy nemôžu vyhrať, a preto túto dobrú knihu navrhujem za Knihu roka a za Dušekovu odvahu dať do nadpisu slovo  láska – to je dôležité. Otto Havrila, prekladateľ
Pavel Vilikovský: Pes na ceste (Kalligram, 2010). Výkrik určený tým, čo nečítajú knihy.
Christoph Wolff: Johann Sebastian Bach (Vyšehrad). Konečne Bachov životopis, hoci iba v češtine, ale aj tak je to udalosť. A nie je to len životopis Bacha, ale aj hudby prvej polovice 18. storočia a nás samých. Gábor Hushegyi, estetik, vytvarny kritik
Eduard Nižňanský, Ivan Bútora: Stratené mesto. Bratislava - Pozsony - Pressburg (Marencin PT). Významný príspevok k revitalizácii našej spoločnej stredoeurópskej pamäti Bratislavy.

Lendvai Paul: Maďari. Víťtazstvá a prehry (Kalligram). Kritická a analyzujúca kniha, ktorá pomôže pochopiť dnešné dianie v Maďarsku bez zámerného zamlčovania nepríjemných faktov, tendencií, ale aj oprávnených obáv z ďalšieho možného vývoja pre Strednú Európu.
 Jana Imrichová, šéfka programu Rádia_FM
Ľúbim dobrú hudbu a vážim si Juraja Kušnierika. Jeho Hudba ostrova (Artforum) pre mňa bola povinnou jazdou, musím však povedať, že nezabudnuteľnou jazdou, počas ktorej mi v hlave (i všade okolo mňa) hrala úžasná hudba. Jurajov štýl rozprávania mi maximálne vyhovoval, navyše oceňujem aj grafický dizajn knižky.
Penu dní Borisa Viana (Agentúra Pohoda) som si chcela prečítať už dávno, ale nikde som ju nevedela zohnať. Konečne vyšla nanovo a dokonca s mäkkou PENOVOU obálkou! Je o láske, šťastí a snoch i o tom, ako sa vie všetko razom pominúť. Je presne taká, ako som dúfala: hravá, očarujúca a zaliata slnkom. Mimochodom – od prečítania Peny dní používam len malinovú a ananásovú zubnú pastu a zdravím aj tie svoje kuchynské myšky. Tomáš Janovic, spisovateľ
Július Satinský: Expedície 1973 – 1982 (Slovart)
Howard Jacobson: Finklerovská otázka  (Marenčin PT) Ľubomír Jaško, publicista
Péter Hunčík: Hraničný prípad (Kalligram).
Prozaické prekvapenie od známeho intelektuála.
Aľa Rachmanovová: Študenti, láska, Čeka a smrť (Inaque).
Nesmierne sugestívne svedectvo akoby zázrakom „vykopané" z hĺbky dejín. Zuska Kepplová, spisovateľka
z tohtoročných kníh som prečítala tie, ktoré susedia s mojou v edícii Literárny pluk Kaliho Bagalu. Dandyho Michaely Rosovej som prečítala v budapeštianskom parku a Lu&Miru Márie Modrovich za kuchynským stolom u rodičov. Kde som čítala Ballovu novelu V mene otca (KK Bagala), si nepamatám. asi preto, že ma úplne odniesla. nie je to príjemný výlet, ale možno sa bude hodiť k novoročnému bilancovaniu, povianočnej žalúdočnej ťažobe a prípadnému rodinnému dusnu. Monika Kompaníková, spisovateľka
Zo slovenských kníh je to kniha Petra Maczovszkého Mykať kostlivcami, (Vlna / Drewo a srd). z prekladových Nicole Krauss a jej Dejiny lásky (Artforum). Dejiny lásky sú spletencom viacerých príbehov, to ma baví a tie príbehy sú trochu nejasné, a to ma baví ešte viac. Mykať kostlivcami – v tejto knihe som našla neuveriteľné množstvo slovenských slov, ktoré sa inde takmer nevyskytujú. Okrem iného.  Katarína Kucbelová, poetka
Ivan Štrpka: Bebé: jedna kríza (F.R. & G.) Zbierka vyšla pred desiatimi rokmi vo veľmi malom náklade a nového, doplneného vydania sa dočkala v zaujímavom čase.
David Grossman: Žena, ktorá uteká pred správou (Artforum)
Tento rok vyšlo niekoľko mojich obľúbených autorov, ale Davida Grossmana
som čítala prvýkrát; jeden román vyšiel v češtine a druhý v slovenskom
preklade. Alexandra Kusá, kunsthistorička, generálna riaditeľka SNG
Divadelná hra Kukura: Doktorandská práca o stave kultúry od Martina Čičváka, kotrá bola publikovaná v buletine divadla Arena. Pretože udrela niekoľko klincov po hlave.
Z preložených kníh jednoznačne Michel Houellebecq a kniha Mapa a území (Odeon), ale vyšla aj v slovenskom preklade (vo vydavateľstve Marenčin PT). Juraj Kušnierik, redaktor časopisu .týždeň
Péter Hunčík: Hraničný prípad (Kalligram)
Aj keď je to kniha pôvodne napísaná po maďarsky, je to kniha naša a o nás. A má v sebe mnoho vrstiev humoru, hoci v nej často ide o život.
David Grossman: Mít s kým běžet (Mladá fronta)
Kniha, ktorá vošla dnu a dlho nechcela vyjsť von. Pero Le Kvet, spisovateľ, patafyzik a kníhkupec
Zo slovenských kníh ma tohto roku najviac zaujala kniha Daniela Heviera Správca podstaty (Kalligram). Jeho vylomeniny (krátke texty) sú nesmierne plnokrvné, nechýbajú v nich moje obľúbené ingrediencie: imaginácia, absurdita, irónia a originálna poetika.
Z kníh preložených do slovenčiny sa mi najviac páčila hravá, tajupná a amorfná novela V melónovom cukre (Artforum), ktorú napísal Richard Brautigan, bravúrne preložil Daniel Hevier a geniálne výtvarne spracovala Daniela Olejníková. Juraj Malíček, kulturológ a publicista
Tomáš Horváth: Tajomstvo a vražda. Model a dejiny detektívneho žánru. (VEDA)
Vždy, keď literárna teória opustí čisto akademické kruhy, aby skúsila zašpásovať s literárnym trhom, považujem to za sviatok. Horváthova monografia je fascinujúce, poučné, mimoriadne inšpiratívne čítanie, ak by po ňom siahli všetci fanúšikovia detektívok, a mali by, mala by v slovenských pomeroch, samozrejme, čistá teória svoj prvý skutočný bestseller. Nádherná predstava. 
Ted Chiang: Příběhy vašeho života. (Albatros Media - Plus)
Sci-fi poviedky, mnohé z nich už vyšli časopisecky, ale takto pohromade je to jednoducho sila. Ľudia príliš nečítajú sci-fi, rozumiem, toto rozhodne nie je literatúra pre každého. Preto je najlepšia.  Pavel Malovič, lekár, pesničkár a publicista
Zo slovenských autorov ma v roku 2011 najviac zaujala knižka Borisa Filana Rozhovor majstra s hlúpym žiakom (Slovart)
Nadhľadová esencia múdrosti prežitých rokov s humorne fanfarónskymi pointami.
Z diel preložených do slovenčiny v roku 2011 na mňa najviac zapôsobila knižka Amosa Oza Čierna skrinka (Slovart), ktorú preložila Katarína Karovičová.
Brilantný preklad skvostného „románu v listoch“ do fantastickej slovenčiny, využívajúc všetky jej spevné aj hovorové nuansy. Albert Marenčin, vydavateľ
Július Satinský: Expedície 1973 – 1982 (Slovart). Krásne urobená kniha.
Umberto Eco: Pražský hřbitov (Argo). Vladimír Michal, vydavateľ a kníhkupec
Zuska Kepplová: Buchty švabachom (KK Bagala)
Delphine de Vigan: No a já (Odeon) Juraj Mojžiš, výtvarný a filmový kritik
Alta Vášová: Sfarbenia. (F. R. & G.)
Alta Vášová príbehmi odkrytými objavenými farbami vykreslila svet uchopiteľný slovami, slovami, ktoré ho rozochvievajú, ale na jeho význame úzkostne trvajú.
Susan Sontagová: Ve znamení Saturna. (Nakladatelství Paseka).
Časom overená skvelá esejistická výprava do vnútorných krajín niekoľkých obdivuhodných osobností a pred zrkadlo hviezdnej nacistky Leni Riefenstahlovej, ktorá si nevie spomenúť na nič nacistické. Dado Nagy, publicista a šíriteľ literatúry
Viliam Klimáček: Horúce leto 68 (Marenčin PT). Výborná téma aj spracovanie. Jednoznačný výber.
Tana Frenchová: V lese (Tatran) Mohol by som vybrať aspoň tri ďalšie tituly, ale táto ma dostala asi najviac. Oleg Pastier, básnik a vydavateľ
Čitateľskou (a čitateľnou) udalosťou roka je pre mňa kniha Čítanie myslenia (F. R. & G). Autorka, Iva Kadlečíková, keď číta, tak myslí. A to je dnes až nemysliteľne vzácne.
Odflákaných prekladov bez nápadu sa urodilo aj v tomto roku neúrekom. Tých kvalitných iba zopár. Nadšený som bol z tretieho čísla časopisu Revue svetovej literatúry, kde konečne vyšli preklady ruskéhu undergroundu od Valerija Kupku. Peter Pišťanek, spisovateľ
Fedor Frešo: Sideman (Marenčin PT)
Autobiografia významného slovenského hudobníka, fenomenálneho basgitaristu, člena skupín The Soulmen, Prúdy, Collegium musicum, M efekt a Fermáta odhaľuje ironicky britkým a neodolateľne zlomyseľným jazykom pozadie vzniku, existencie a občas i zániku hudobných telies, ktoré dnes nazývame legendami.
Lars Fr. H. Svendsen: Malá filosofie nudy (Kniha Zlín)
Sú takí, čo sa nudia neustále a potom takí, ktorí si pocit nudy ani len nevedia predstaviť, domnievam sa, že táto kniha je určená tým druhým, lebo tým prvým nepomôže ani svätená voda. Lucia Piussi, speváčka a spisovateľka
Zo slovenských autorov ma potešil objav – debut Zusky Kepplovej Buchty švabachom (KK Bagala). Vďaka jej vtipnému rozprávaniu som nahliadla do života tridsiatnikov roztrúsených po svete a muklujúcich v cudzine a uvedomila si ten rozdiel s našou generáciou, o desať rokov staršou, ktorá ešte ostala tu a mukluje skôr doma – zaujímavé a zábavné čítať a porovnávať.
Z prekladových kníh ma zasiahla najviac kniha Just kids – Jsou to jen děti (Dokořán) od Patti Smith. Toto je kniha, ktorú síce napísal život, ale Patti Smith ju v hlave preosievala po celé tie roky, preto je to masterpiece – v jednoduchých, holých vetách, občas rozvitých vidíme všetko: dve odhodlané hladné duše a „namlsaný“, odgŕgajúci si New York konca šesťdesiatych rokov, nebezpečný, krásny, nedobytný hrad! Martin Plch, vydavateľ
Július Satinský: Expedície 1973 – 1982 (Slovart)
Krásna kniha napísaná skvelým človekom. Skvelý argument do debaty, či papierová kniha prežije.
Stephen King: Černočerná tma (Beta - Dobrovský)
Každá, aj tá trochu slabšia kniha Stephena Kinga je čitateľským sviatkom a zážitkom. King je podľa mňa jedným z najväčších spisovateľov druhej polovice 20. storočia a neustále dokazuje, že s ním musíme rátať aj v novom miléniu. Gabriela Rakúsová, literárna kritička
Juraj Mojžiš: Voľným okom III. (F. R. & G.)
Pohľad odborným „voľným okom" na obrazy, fotografie, filmy, umelecké texty, ale aj kritický pohľad na 50. a 70. roky i na niektoré problémy súčasného umenia.
Valerij Kupka (zostavovateľ): Ruská moderna (Slovart)
Rôznorodý, bohatý a zaujímavý materiál o 25 predstaviteľoch poetických smerov konca 19. a začiatku 20. storočia s výbornou grafickou úpravou.
 
Igor Rjabinin, kníhkupec, Kníhkupectvo pod vŕškom
Július Satinský: Expedície 1973 – 1982 (Slovart). Zážitok z čítania aj z listovania. Obrovská pochvala pre vydavateľstvo Slovart a hlavne pre grafické štúdio Pergamen, ktoré to spáchali. Kto by takú knihu mohol chcieť v elektronickej podobe?
Nicole Krauss: Veľký dom (Artforum). Napĺňa moju predstavu o tom, ako má vyzerať literatúra s veľkým L, a preto sa u mňa dostala pred Houellebecqa aj Austera. Lucia Satinská, jazykovedkyňa
Slovník súčasného slovenského jazyka 2 (H-L) (Veda, Jazykovedný ústav
Ľ. Štúra SAV)
Takýto slovník je komplexným kondenzovaným poznaním nielen o našom jazyku, ale aj o spoločnosti.
William Shakespeare: Dílo, preklad Martin Hilský (Academia).
Preložiť celého Shakespeara je celoživotné poslanie, a to, ako sa ho zhostil profesor Hilský (precízne a s nadšením), je obdivuhodné. Ľubo Stacho, fotograf
Dezider Tóth: Monogramista T.D. (Slovart) Ján Štrasser, básnik, prekladateľ a publicista
Július Satinský: Expedície 1973 - 1982 (Slovart + Edition Ryba). Lebo, ako som to napísal v tomto časopise, texty jeho cestovných denníkov sú svojou literárnou povahou veľmi osobné reportáže, kryté originálnym autorovým štýlom.
Péter Hunčík: Hraničný prípad  Preklad: Magda Takáčová a Marta Ličková. (Kalligram). Lebo tridsaťpäť rokov po vážnom Ballekovom Pomocníkovi sa juh Slovenska opäť stal autentickým literárnym prostredím – tentoraz v žánri skvelej trpkej grotesky. Martin Shooty Šútovec, karikaturista a hudobník
Péter Hunčík: Hraničný prípad (Kalligram)
O Slovensku, o ktorom som nevedel.
Viktor Jerofejev: Encyklopédia ruskej duše (Artforum)
O Rusku, o ktorom som vedel. Peter Zajac, literárny vedec a politik
Rok 2011 bol pre mňa rokom troch autoriek: Alty Vášovej, Zusky Kepplovej a Lucie Piussi. Prvú ako rodinné striebro musím vypustiť, takže Lucia Piussi: Láska je sliepka (Marenčin PT), aj za knihu a DVD o Živých kvetoch.
Janovi Halákovi som vďačný za preklad knihy Mauricea Merleau-Pontyho Primát vnímání a jeho filosofické důsledky (Togga).
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite