Pred dvadsiatimi rokmi sa rozpadol Sovietsky zväz. Vzhľadom na to, že išlo o impérium s najväčšou armádou na svete, rozhodnutie o zániku nebolo nijako nápadné. Padlo v malej dedinke Viskuli pri poľsko-bieloruskej hranici a do histórie vošlo ako rozhodnutie z Bielovežského pralesa. Tam sa vtedy stretli Boris Jeľcin (Rusko), Leonid Kravčuk (Ukrajina) a Stanislav Šuškjevič (Bielorusko) a dohodli sa na rozpade.

V marci tohto roku spustila košická Tabačka celoročný festival Memento More. Pod touto hlavičkou prináša na Slovensko špičku súčasnej svetovej hudobnej alternatívy.

Orchester pripomína odsúdenca s hlavou na gilotíne, keď sa ostrý nástroj nad ním uprostred klesania zasekne. Prežíva, ale dokedy? Posledný rok bol ťažkou skúškou, a len niekoľko orchestrov sa mohlo ponoriť do letného víru festivalov bez toho, aby cítili ťaživú neistotu z budúcnosti.

Jozef Čentéš si poriadne zavaril. Najskôr vymazal a následne skartoval výpoveď poslanca Matoviča. Ani by to nestálo za reč. No Čentéšov trapas sa môže stať zámienkou, aby ho prezident Gašparovič nevymenoval za generálneho prokurátora. Hlavne ľudia okolo Trnku využili Čentéšovu chybu, a teraz mu podkurujú, ako sa len dá.

Pred dvoma týždňami sme zverejnili odpoveď riaditeľa odboru osobitného určenia na Generálnej prokuratúre Petra Šufliarskeho na článok „Kto pomáha Mellovi?“ V tomto čísle prinášame reakciu jeho zástupkyne Evy Mišíkovej.

Keď Barack Obama podpísal zvýšenie dlhového stropu, pár chvíľ sa zdalo, že frustrované trhy si na zvyšok leta už vyberú dovolenku (ako zvyčajne) a do septembra bude pokoj. To by však Európska únia nesmela mať takých skvelých lídrov.

Na svojej chalupe na laze pri Krupine prekladá najnovší román Umberta Eca. Dlhé roky pôsobil ako veľvyslanec v Ríme. Dôverne pozná Taliansko, na ktoré sa teraz vrhli finančné trhy. Hovorili sme aj o Kaddáfím, mafii a Robertovi Savianovi. Prekladateľ Stanislav Vallo.

Ich detský domov má naozaj nezvyčajný názov: Detský smiech. Budova, kde by mal ten domov sídliť, je pritom zväčša úplne prázdna. A kde sú deti? No predsa doma.

Za jedno aj druhé sa tak trochu hanbíme, jedno aj druhé sa snažíme skrývať. Každé z nich je symbolom niečoho nepríjemného – jedno námahy, druhé smútku. Spoločne symbolizujú dlhodobé strádanie a odriekanie. A pritom sú to také dobré veci.