Rozhovor so slovenským rozvojovým pracovníkom Jánom Rusnákom (30) o skúškach dospelosti, kradnutí kráv a stopách vojny v Južnom Sudáne.

Kritizuje životný štýl britskej spodiny a tvrdí, že Aziati sú možno noví nositelia „buržoáznych cností“. Viac ako kolonializmus vraj poškodili tretí svet socialistické experimenty domácich vládcov. A teší sa už na Singapur. Srílansko-britský ekonóm Razeen Sally.  

Nemecká politická scéna je v týchto dňoch konfrontovaná s radikálnym návrhom, ktorý by prekopal daňové právo a zaviedol v najväčšej európskej ekonomike rovnú daň vo výške 25 percent. Úspech takéhoto podujatia by mal nepochybne vplyv aj na slovenské hospodárstvo.

Diskusia o úpravách II. dôchodkového piliera sa uberá správnym smerom. Rušenie garancií v kľúčových sporiacich fondoch, predĺženie garancií v konzervatívnom fonde, automatické zaraďovanie nových ľudí do systému či možnosť kombinovania dvoch fondov sú pre dlhodobé fungovanie sytému kľúčové. Nedostatky však vidieť v iných dvoch bodoch.

V týchto dňoch znova vychádza 300, zásadný grafický román Franka Millera a Lynn Varleyovej, ktorý môže v domácom prostredí fungovať ako dobrý príklad toho, prečo sa dá komiksom tak ľahko prepadnúť a prečo im zväčša prepadajú ľudia, na ktorých by to sotva kto povedal.

Ohaduje sa, že tvoria asi percento populácie. Slovenčina je pre nich cudzia reč. Keď prídu do školy, nemajú slovnú zásobu, slová nevedia používať, nevedia gramatiku. Svet nepočujúcich.

Vysoké stropy, izby s klenbami, drevené dlážky, masívny nábytok, rafinované schodiská, pôvabné padláše – to všetko zachytili slovom a objektívom dve autorky, ktoré systematicky mapujú štiavnické genius loci.

Posledný júnový týždeň v Prahe dostal označenie „týždeň slobody“. Začiatkom týždňa sa v Černínskom paláci, sídle Ministerstva zahraničných vecí, konala konferencia, ktorá pripomenula 20. výročie konca Varšavskej zmluvy. Áno, tej Varšavskej zmluvy, ktorej tanky nám v auguste 1968 tak nežne poskytli „bratskú internacionálnu pomoc“. A potom u nás 23 rokov zostali...

Náš prominentný stĺpčekár Milan Lasica hovorí, že robí, lebo musí. Musí prísť do divadla, ísť na zájazd, napísať fejtón. Nejde o to, či sa mu chce, ale kedy to musí byť. Občas sa mu prihodí aj také, že má voľno. Vtedy najradšej hlivie alebo športuje.

Jeho filmy patria medzi to najlepšie, čo za posledných 20 rokov v slovenskej kinematografii vzniklo, jeho dokumentárny seriál o filmároch československej novej vlny sa stal udalosťou, jeho najnovší film Cigán ešte nemal ani premiéru a už sa o ňom veľa hovorí. Počas práce na ňom zistil, že tu vôbec nie je ľahké byť Cigánom. Režisér Martin Šulík.