Keď mi na začiatku prázdnin v roku 1999 navrhol môj indiánsky brat a gitarista našej skupiny Kubo, aby sme išli na festival Woodstock do USA, hneď som súhlasil. Chcel som, samozrejme, vidieť všetky tie kapely, a tak trochu zahnať aj depresiu z dočasného rozchodu s mojou terajšou manželkou (nepodaril sa, našťastie).

„Volám sa Zázračnica Zázračná a na tomto mieste bývam už dosť dlho. Je mi smutno celý rok. Tak sa teším na každé prázdniny, keď sem prídu deti.“

V roku 1965 mi starodávny priateľ Peter Stoličný, ktorý vtedy študoval v Prahe bábkarstvo, rozprával, ako ich po majálese rozháňali policajti.

V 90. rokoch začal cestovateľský boom. Každý sa chcel pozrieť za Západ. Sprostredkovateľov ciest vo forme cestovných kancelárií pribúdalo ako húb po daždi. Niektoré vydržali dodnes, iné skrachovali.

Koniec šesťdesiatych rokov 20. storočia predstavovalo vtedy v aktuálnej populárnej hudbe klokotanie najrozličnejších prevratných zmien. Na pozadí politických treskov a strašidelného drogového bujnenia sa rozpadávali zabehané kapely, ktoré pre mnohých poslucháčov predstavovali nezničiteľné monolity. Vznikali superskupiny.

V jeseni tohto roku uplynie 95 rokov od narodenia a dvadsať rokov od úmrtia Alfonza Bednára (1914 – 1989), ktorý v časoch socializmu i literárneho schematizmu nepatril vždy k preferovaným autorom.

Kľúčové historické chvíle sa dajú po rokoch priblížiť rôzne. Ako odosobnené traktáty vo vedeckých zborníkoch, ale aj ako napínavý historický triler. Dvojica českých historizujúcich publicistov Roman Cílek a Miloslav Moulis sa pokúsila o to druhé a výsledok je viac ako slušný.

Ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradne za Dzurindu, oznámil Fico pred pár rokmi Slovensku. A potom spolu s prvou polovicou ním menovaných zlodejov vytvoril novú vládu.

Keď v prvý februárový deň tohto roku Roger Federer po prehratom finále Australian Open počas slávnostného ceremoniálu ronil slzy, ľutoval ho skoro celý tenisový svet. Vyrovnanie rekordu Peta Samprasa v počte gransdlamových titulov mu znova o vlások uniklo.

Na Slovensku študuje na vysokých školách čoraz viac ľudí. V porovnaní s 90. rokmi máme viac študentov medicíny, práva či sociálnej práce. Existuje len jedna výnimka. Na pohľad nenápadne, ale presvedčivo klesá počet bohoslovcov. Kresťanské Slovensko stráca seminaristov a mužských či ženských povolaní je čoraz menej.