Maliarke Jane Farmanovej sa práve tento týždeň v Galérii mesta Bratislavy končí výstava obrazov s témou dievčenstva pod názvom V znamení panny. Jeden z jej obrazov Červená zem môžete vidieť aj na nádherných plagátoch predstavenia SND Nevesta hôľ.

Zopár ľudí si dnes spomenulo na týrané deti. Sú to však najmä tí ktorí im pomáhajú. A čo my ostatní?

Pred tridsiatimi rokmi sem Holaďania prepašovali na súčiastky rozobraný stroj na tlačenie samizdatov. Dnes sa prišli pozrieť ako dobre bola táto eštebákmi neodhalená tlačiareň skrytá.

Európsku politiku ovládajú nedôveryhodní politici. Sulík vymenoval tých, ktorí majú najväčšiu moc. Vyzval vládu a parlament, aby sa im vzopreli.

Poslanci NRSR často hlasujú podľa polohy palcov ich straníckych kolegov, ktorí im takto dávajú príkaz, ktoré tlačidlo stlačiť.

Kedysi to bol Lándok. Alebo land-eck. Vo voľnom preklade kút zeme. Nech už je pôvod a zmysel názvu tejto legendárnej obce pod Vysokými Tatrami hocijaký, jedno je nesporné. Je to štát v štáte.

Sťažnosti hráčov na kvalitu ľadu v bratislavskej hale sem tam pokračujú (hoci taký Havlát ľad pochválil). Ľudia, ktorí majú ľad na starosti, však robia všetko, čo sa dá. Trávia na štadióne takmer všetok čas, dávajú do toho celú svoju energiu, neustále niečo merajú a vylepšujú. Pritom nemajú zaplatené nijaké nadčasy, a ich plat je smiešny. Pes je niekde zakopaný, ale u ľadárov to nebude.

Včera som bol na tlačovke Tatra banky, kde sa jej predstavitelia snažili médiám vysvetľovať, prečo prišli na trh s novým balíkom služieb, ktorý je pre mnohých klientov skoro dvakrát drahší ako ich starý balík. Podarilo sa im to iba čiastočne.

Vezieme sa z rodinného pohrebu v jeho rýchlom aute. Jeho nová priateľka, Slovenka, pracujúca na vysokom manažérskom poste, sa rozčuľuje: „Akí migranti? Však to sú pestovaní ľudia, v značkových šatách, tie ženy majú dokonale vytrhané obočie, sú vyobliekané, nech mi nikto nehovorí, že sú to chudáci!“. „Aj Židovky šli do dobytčiakov v norkových kožuchoch,“ poviem a žena na chvíľu stíchne. Nie som zvyknutá na také reči, na také rýchle rezanie zatáčok, žalúdok mi pláva na vode, snažím sa pozerať pred seba a nerozčuľovať sa. On, akoby chcel zaobaliť jej reči, povie: „Predsa len to nie je sranda, vpustiť si sem toľkých moslimov.

Starobylé kresťanské komunity v Iraku dnes čelia doslova existenčnej hrozbe. Jej členovia sú vraždení, unášaní, nútení ku konverzii. Stovky tisíc z nich museli opustiť svoje domovy a stali sa utečencami vo vlastnej krajine. Prežiť im pomáhajú aj Slováci.