Keby bolo išlo všetko podľa plánu, už pred 20 rokmi sa mal stať vrcholným nemeckým politikom. Lenže vtedy stroskotal. A tak sa zdalo, že starnúci konzervatívny euroskeptik dožije v politike na periférii. Ale Peter Gauweiler mieri opäť na vrchol.  

Bolo to ešte niekedy v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia, keď som si prečítala esej Václava Havla Moc bezmocných. Komunistickým režimom bola, samozrejme, zakázaná a šírila sa len ako samizdat.

Ono sa to ľahko povie tým, čo varia dennodenne: „Však normálne sa kuknem, čo mám v chladničke a niečo navarím, nie?” tvrdí mi mama spolu so svojou vernou kulinárskou kópiou, mojou sestrou. Nie. Nie je to tak. Je to akoby ste chromému povedali, nech sa normálne zdvihne z toho vozíka a začne chodiť. Keď nemáte zmysel pre varenie, jednoducho to nejde.

V posledných rokoch rozdávam mladým ľuďom rôzne rady. Zvyčajne začínam takto: „Mám trochu čudný pocit, keď vám hovorím, ako naložiť so svojím životom, no keďže som plešatý, je vám azda jasné, že som starší a dosť ustarostený.“

Náš policajný zbor je zaujímavý zbor. Je to jeden z mála zborov, ktorý za celý život nezaspieva spoločne ani notu a ani sa nestretne na jednom pódiu, aby aspoň spoločne mlčal. Nie je to jediná zaujímavosť tohto telesa. Aj v ňom je cítiť trend z orchestrov, že mnohé mužské stoličky obsadzujú postupne ženy, a to dokonca aj v sekcii prvých huslí.

Slovensko má novú politickú ságu, tentoraz s názvom euroval. Napriek tomu, že podporovatelia jeho schválenia majú v parlamente jasnú väčšinu, reč je o predčasných voľbách. Aké sú teda možné scenáre?

Aj oni majú na titulke celebrity, no napriek tomu nejde o klasický bulvár. V týždenníku Plus 7 dní si môže každý nájsť svoje: úradník, upratovačka aj milovník histórie. A funguje to dokonale.

Mám Maďarsko a Maďarov rád. Oproti nám Čechom a Slovákom majú v sebe čosi, čo mávajú veľké európske národy, akým boli Česi len chvíľu a Slováci, prosím o prepáčenie, ešte nikdy nie. Mapy Veľkého Uhorska, ktoré sa predávajú trebárs v tej krásnej budapeštianskej tržnici hneď vedľa maďarských salám, čabajok a husacích pečienok, nie sú iba nostalgickou spomienkou, ale aj oknom do duše maďarského národa.

Kým na Slovensku sa boj o euroval vedie s osudovou vážnosťou antickej tragédie a komentátori skloňujú dokonca pád vlády, v Nemecku pripomína debata o dlhovej kríze niečo medzi fraškou a burzou nápadov, ako riešiť problémy eurozóny.

Vždy začiatkom septembra sa vinie Banskou Štiavnicou nezvyčajná jašterica, aká nemá vo svete obdoby. Baníctvo v tomto meste už pred dvadsiatimi rokmi zaniklo, tradícia Salamandra však prežila.