Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Česká Krakatice

.tomáš Němeček .časopis .téma

Česi nemali „Gorilu", zato mali „Krakatici" a „Kosatku". Prvý spis vytvárala protikorupčná služba v čase mocenského paktu medzi Zemanovou ČSSD a Klausovou ODS v rokoch 1998 až 2002.

.íčko a Téčko
Spis Krakatice obsahuje odpočúvanie nasadené na pochybného podnikateľa Františka Mrázka (v januári 2006 ho zastrelil dodnes neznámy nájomný vrah), ktorému denník MF Dnes vytvoril značne zveličenú povesť mafiánskeho kmotra. V záznamoch odposluchov z roku 2000, ktoré denník zverejnil pred štyrmi rokmi, sa Mrázek snaží cez sprostredkovateľov dostať k ministrom Zemanovej vlády alebo vtedajším politikom z ODS Vlastimilovi Tlustému a Ivanovi Langerovi a ovplyvniť transakcie so štátom. Napríklad Ivan Langer sa potom skutočne prihováral za predaj stavebnej spoločnosti IPS českej developerskej skupiny Sekyra Group. Snaha však bola márna, firmu získala švédska Skanska. Langer sa obhajoval, že chcel pomôcť udržať podnik v českých rukách (čo mu nikto neveril) a že konal len s developerom Sekyrou, nie s Mrázkom (čo odpočúvanie potvrdzuje). Langer a Tlustý neboli z ničoho obvinení, až do konca ich politickej kariéry sa však s nimi tiahli prezývky „Íčko" a „Téčko" (takto o nich v telefonátoch hovoril Mrázek). Autor spisu Krakatice, detektív Karel Tichý, sľuboval v médiách veľké zistenia a nakoniec sa domohol vystúpenia na uzavretom rokovaní parlamentného výboru. Ani poslancom však nevysvetlil, prečo na základe spisu, ktorý údajne zaberal 11-tisíc strán, nedokázal nikoho začať stíhať.

.kosatka, tajné konto
O spise Kosatka je toho známe ešte menej. Má sa týkať „divokej privatizácie" hnedouhoľných baní na Mostecku, ktorých akcie skúpili sami manažéri za peniaze vytiahnuté z podniku. Protikorupčná polícia kauzu dvakrát otvárala, ale uviazla na nedostatku dôkazov – peniaze z baní totiž prebehli cez kontá vo Švajčiarsku alebo Lichtenštajnsku. Až v posledných rokoch, keď Švajčiarsko – na základe tamojšieho nezávislého vyšetrovania – obžalovalo českých manažérov z prania špinavých peňazí, sa prípad znovu otvára. Stopa k politike je zatiaľ známa len jedna. Keď v roku 1999 Zemanova vláda vzdala ďalší zápas o kontrolu baní a predala manažérom zvyšný menšinový podiel štátu. Na isté švajčiarske konto vzápätí doputovalo 170 miliónov korún označených ako success fee, odmena za úspech. K tomuto kontu mal podpisové práva jeden z priateľov vtedajšej stúpajúcej hviezdy ČSSD Stanislava Grossa.
Keby sa však mal hľadať moment, kedy sa otriasla dôvera v celý politický systém, muselo by sa ísť v Česku až do roku 1997, k „matke všetkých afér". Pilier ponovembrovej politiky – Klausova ODS – najprv trápne klamala o svojich falošných sponzoroch (mená údajných donátorov – Lajos Bács z Maďarska a Radžív Sinha z ostrova Maurícius – zakrývali skutočného darcu Milana Šrejbera, privatizéra Třineckých železiarní). Klincom do rakvy bola správa, že ODS mala tajné konto vo Švajčiarsku. Klausova vláda následne padla, ODS sa rozštiepila a definitívne sa skončila „éra nevinnosti", éra bazálnej porevolučnej dôvery v politickú elitu. Existenciu konta sa nikdy nepodarilo spoľahlivo potvrdiť; neskoršia vláda ČSSD každé vyšetrovanie – vzhľadom na pakt s ODS – podporovala len vlažne.
Škandál navyše prekryli početné aféry Zemanovej vlády. Napríklad už v roku 1999 polícia obvinila jej ministra financií Iva Svobodu za jeho staršie ekonomické zločiny z obdobia pred vstupom do politiky. Za poškodzovanie veriteľa bol právoplatne odsúdený na päť rokov a ako jediný ponovembrový český minister išiel do väzenia. Za dobré správanie bol po polovici trestu podmienečne prepustený.

Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite