Málokedy mi pripadá názov tejto rubriky taký príznačný. V krajine, ktorá je kvôli nekončiacej vojne a druhému kolu prezidentských volieb (bude 7.11.) stredobodom svetových správ treba žiť – alebo pobyt v nej treba prežiť. Týchto pár riadkov píšem na izbe guesthousu Zarafshan v meste Mazár e Šaríf v Severnej provincii. Slúžia ako „predkrm“ reportáží, ktoré, verím, o pár dní v zdraví prinesiem domov.

Bude to jedenásť rokov, čo žijem v Devínskej Novej Vsi. Krátko po tretích komunálnych voľbách, ktoré sa ma týkali, som sa konečne rozhodol spoznať mojich komunálnych politikov. 

Civilizovaný svet šokovaný sleduje, čo sa za posledné roky deje v Sýrii a Iraku a inde s miestnymi kresťanmi. Z 1,8 milióna kresťanov, ktorí žili v Sýrii, ubudlo už 700-tisíc. Pred rokom 2 000 žilo v Iraku približne milión kresťanov, aktuálne ich je okolo 250-tisíc. Denne počujeme o ich únosoch, hanobení žien a beštiálnych vraždách. Pred našimi očami zaniká kresťanská civilizácia, ktorá tu bola prítomná dvetisíc rokov. Posledné ničenie vzácnych pamiatok a kníh v irackom Mósule je kultúrnou genocídou.

Ten príjemne dvojzmyselný názov vymyslel Branuško Jobus: v lete je Pohoda vonku, teraz v zime sa presťahovala do vnútra. Teda pod strechu a do nás.

Nadobúdam presvedčenie, že na Slovensku žije veľa ľudí hlúpych, netolerantných, cynických idiotov s patologicky chorým myslením, presiaknutým rasizmom, intoleranciou, xenofóbiou, so sklonmi k fašizmu a primitívnej nenávisti. Som z toho smutný a rozčarovaný, pretože mám pocit, že ich pribúda.

Zachraňovanie Grécka je najbizarnejšia kapitola príbehu EÚ. V akejkoľvek polohe sa zastaví, pre Grécko sa to môže skončiť iba horšie, než keby v zime 2010 zbankrotovalo.

Hoci do budúcich volieb prezidenta zostáva ešte devätnásť mesiacov, Spojené štáty už teraz žijú úvahami, kto nahradí Baracka Obamu v Bielom dome. Jeho zdravotnícka reforma, prešľapy polície proti menšinám i ústupové boje kresťanov v kultúrnej vojne hýbu politikou v USA.

Nedávno som písal o slobode a samote – o silnejúcich pocitoch osamelosti tých, ktorí si stále ctia a vážia slobodu, zastávajú sa jej a za ňu bojujú svoje osobné boje. Navzdory prostrediu v ktorom žijú, tlakom zvonku i zvnútra, navzdory vlnám pochybností, ktoré ich zaplavujú tmou a vzápätí zdvíhajú k svetlu.

37 ročný hasič z Českej republiky žije už 148 dní bez srdca, ktoré mu lekári museli vyoperovať vzhľadom na rakovinový nádor na tomto životne dôležitom orgáne. Zatiaľ sa nikomu na svete nepodarilo takú dobu prežiť s umelým srdcom. Muž teraz čaká na transplantáciu srdca a verí, že príde čas, keď bude žiť normálnym životom. /Podrobnosti si môžete prečítať na: file:///Users/wpress13/Desktop/Světový%20unikát:%20Po%20operaci%20v%20IKEM%20žije%20muž%20už%20148%20dn%C3%AD%20bez%20srdce%20%7C%20Věda%20%7C%20www.lidovky.cz.webarchive