Ivana Čičmanca sme dlho vnímali iba ako Slováka, ktorý sa akousi bizarnou cestou ocitol v Nórsku. Dodnes tam robí neoceniteľnú službu slovenskej literatúre, keďže ju nielen prekladá, ale aj predkladá nórskemu publiku – hovorí o nej, píše, nadchýna sa pre ňu.

Keď niekedy v roku 2008 vyšla v českom preklade knižka Ako mi Starbucks zachránil život od akéhosi Michaela Gatesa Gilla, kúpil som si ju navzdory faktu, že podobné „literárne“ koncepty sa mi vyslovne bridia.

Kandidát na prezidenta Pavol Hrušovský je v parlamente už 24 rokov. Tvrdí, že politika ho stále napĺňa, nie vždy uspokojuje, ale robí ju s vášňou, ku ktorej patrí nielen radosť a víťazstvá, ale aj pocit zodpovednosti za neúspech.

Predčasné voľby sa v Česku konajú tento piatok a sobotu, a podľa agentúry STEM ešte stále nie je rozhodnutá pätina voličov. Viem to vysvetliť; patrím totiž medzi nich. Mal by som voliť TOP 09, pretože ju volia ľudia ako ja: Pražania, novinári, právnici, stredná trieda. Nemôžem nevidieť hlavnú prednosť Karla Schwarzenberga, ktorou je – stručne povedané – dobrota srdca. Ale nemôžem nevidieť ani jeho vek a únavu. TOP 09 vyrástla v pražskom skleníku; jej tvorcovia začali pestovať strom od koruny a dúfali, že sa ich výpestok časom zakorení. Lenže bez 75-ročného Schwarzenberga môže celá TOP 09 pri prvom vetre spadnúť.

Čakali sme, kedy taká správa príde – a predminulý utorok ju české Hospodářské noviny dali na titulnú stranu pod názvom Prvá obeť vojny na železnici.

Stáva sa, že máte pred sebou úlohu, o ktorej vopred viete, že ju nemôžete splniť. Počujete hladký zvuk pera po papieri, trháte ďalší koncept a asi dvadsať iných v pamäti.

To, že sa niekde vysielajú len cenzúrované alebo tendenčné správy, je aj v dnešnej dobe ešte stále bežné. Ale že obyvatelia danej krajiny o tom nevedia, tak to je už niečo! Za komunizmu moji rodičia vedeli, že v novinách sa nič nedočítajú. Správam sa každý normálny človek trpko smial a všetci, čo sa chceli niečo dozvedieť, naladili si Slobodnú Európu. Aspoň tak si pamätám svoje detstvo – nosila som traky VPN a keď mi moja najlepšia kamarátka povedala, že jej rodičia sú komunisti, tak som ju začala ako 6-ročná presviedčať, že je to zlé.

Otužilcov som vždy obdivoval a vravel som si, že by som to rád skúsil, ale zároveň som predpokladal, že to chce nejakú špeciálnu prípravu a tréning. Tak som sa otužoval aspoň tak, že na konci každej sprchy som si ju dal studenú. Nie dlho, ale aspoň takú pol minútu, minútu.

Poznáte aspoň jedného slovenského vedca? Viete, čo robí a aké dosiahol úspechy? Tipnem si. Ak ho/ju poznáte, tak z Lampy, z tech.sme.sk, prípadne zo Spektra vedy na STV2.

V druhej polovici novembra 2013 sa v historickej budove SNR v Bratislave konala konferencia Politický exil z krajín strednej a východnej Európy. Usporiadala ju medzinárodná organizácia Európska Sieť Pamäť a Solidarita v spolupráci s našim Ústavom pamäti národa. Prišli historici zo 14 krajín vrátane USA, Nemecka, Poľska, Ukrajiny, Slovensko, Česka, Chorvátska, Slovinska či Maďarska. Hovorilo sa o politických ideách a koncepciách v exile, o vzájomných vzťahoch medzi exilovými organizáciami, o komunistických tajných službách v zápase s exilom a podobne. Účastníkov konferencie prijal na recepcii poľský veľvyslanec.