Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Moja cesta k ľadovým medveďom

.ivan Mikloš .časopis .fototéma

Otužilcov som vždy obdivoval a vravel som si, že by som to rád skúsil, ale zároveň som predpokladal, že to chce nejakú špeciálnu prípravu a tréning. Tak som sa otužoval aspoň tak, že na konci každej sprchy som si ju dal studenú. Nie dlho, ale aspoň takú pol minútu, minútu.

Pred pár rokmi ma jeden môj priateľ začal prehovárať, aby som to skúsil, že to nie je nič zložité a netreba na to špeciálny tréning. On začal len rok, dva predtým a bol z otužovania nadšený. Tvrdil, že stačí začať koncom leta alebo začiatkom jesene a raz, dvakrát do týždňa si treba ísť zaplávať. Najlepšie do prírody. Tak som na jeseň 2012 začal. Pamätám sa, že prvýkrát som išiel už pomerne neskoro, voda mala okolo 11 stupňov a keď som do nej vliezol, po niekoľkých sekundách som chcel ujsť naspäť na breh. Zdalo sa mi, že sa to nedá vydržať. Všetci sa smiali a hovorili, vydrž, hneď sa to zmení. A naozaj, asi po pol minúte až minúte to už bolo znesiteľné a začalo ma to dokonca trochu páliť, ale tak príjemne. Prvýkrát som vydržal asi desať minút. Potom prišla eufória, vyplavovanie adrenalínu a povestný výklep. Po niekoľkých minútach od vyjdenia z vody prepadne otužilca triaška, ktorej hovoríme výklep. Mňa klepe asi sedem až desať minút, je to triaška celého tela, ktorej sa nedá a ani sa nemá brániť. Potom to prestane a ostáva len skvelý pocit. Pamätám sa, že po prvom mojom otužileckom zážitku som sa celý deň doslova vznášal.
Takže teraz sa už druhú sezónu otužujem. Dvakrát, minimálne raz do týždňa chodíme s partiou plávať, väčšinou na Zlaté piesky. Keď jazero zamrzne, sú dve možnosti. Ak ľad nie je hrubý, tak si v ňom preboríme takú väčšiu dieru, v ktorej sa síce nedá plávať, ale stačí tam byť po krk namočný, účinok je ten istý. Ak je ľad príliš hrubý, tak sa ide do Dunaja, ten väčšinou nezamŕza ani v silných mrazoch.
Prvýkrát som bol v Dunaji pred Vianocami 2012 a bol to krásny zážitok. Zišlo sa nás tam pomerne veľa, viac otužileckých skupín, ktoré sa navzájom nepoznali a plávali sme popri brehu od lodeníc až za prístavný most. Nechali sme sa trochu uniesť, aj atmosférou, aj prúdom a boli sme tam dlhšie, ako sa na začiatočníkov patrí, asi 11 – 12 minút. Liezť potom na breh po zamrznutých a zasnežených kameňoch a bežať naspäť do lodenice bol naozaj silný zážitok.
Otužovanie má veľa pozitívnych zdravotných účinkov, a to nielen telesných, ale aj psychických. Doslova vás to nakopne, naštartuje a nabije pozitívnou energiou. Čo sa týka odolnosti voči prechladnutiu, účinkuje to, ale nie absolútne. Keďže som trpel pomerne častým prechladnutím, tešil som sa, že ako otužilec už neprechladnem. Prechladol som, ale len raz za rok a malo to ľahší priebeh ako predtým. Otužovanie skvelo funguje napríklad pri zlom prekrvení končatín, alebo pri liečbe kŕčových žíl.
Takže aké sú najdôležitešie rady pre tých, ktorí by chceli začať?
Začať treba koncom leta, alebo začiatkom jesene. Predchádzajúci tréning pod studenou sprchou je vítaný, ale nie je nevyhnutný. Čas pobytu vo vode treba so znižujúcou sa teplotou vody skracovať. Ja plávam na začiatku sezóny, teda začiatkom jesene 15 – 20 minút, a potom to postupne skracujem. V zime, keď má voda tesne nad nulou, tak som v nej 5 – 6, najviac 7 minút. Je to, samozrejme, individuálne, skúsení otužilci plávu dlhšie, ale začiatočníkom by som to neodporúčal.
Pri nízkych teplotách vody, pod 5 – 7 stupňov, používajú niektorí otužilci neoprénové topánky a (alebo) aj rukavice. Kúpite ich v potápačských potrebách. Ja používam len tenké gumené topánky, ktoré som používal na windsurfing. Dosť to odporúčam, pretože nohy sú v studenej vode znecitlivené a ľahko sa môžete zraniť na ostrých kameňoch. Rukavice používam len vtedy, ak potrebujem rozbíjať ľad.
Je pravda, že pri teplote vody pod 5 stupňov prsty na rukách bez rukavíc dosť bolia, ale dá sa to vydržať. A má to tú výhodu, že potom dôjde k oveľa intenzívnejšiemu prekrveniu končekov prstov. Vznikajú doslova nové kapiláry a počas celej prvej zimy môjho otužovania som mal v končekoch prstov veľmi príjemné jemné mravenčenie.
Takže telo oblečené byť nemá, konce rúk a nôh môžu, ale nemusia, ale hlava by sa namáčať nemala. Dokonca by mala byť v teple, preto väčšina otužilcov nosí čiapku. Ja nosím bielu, kožušinovú, s hlavou ľadového medveďa, ktorú mi manželka kúpila na vianočnom trhu v Londýne. S ňou je to omnoho ľahšie J.
Odporúča sa tiež pred kúpaním aj po ňom krátko si zabehať a zacvičiť. Stačí len tak, v plavkách, bez ohľadu na teplotu vody a vzduchu, funguje to.
Neodporúča sa priamo po otužovaní ísť do sauny. A tiež neodporúčam prísť sa otužovať v košeli so zapínaním na malé gombíky. Počas výklepu sa veľmi zle zapínajú J.
Najlepšie je zájsť hneď po otužovaní na čaj a prebrať s kolegami otužilcami svoje pocity a zážitky.
Máločo vás nakopne a naštartuje lepšie, ako keď sa prvé ranné lúče slnka odrážajú od hladiny a zasneženého brehu a vy v tej kráse plávete. Tak s chuťou do toho!
Ivan Mikloš je slovenský politik, bývalý podpredseda vlády a minister financií.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite