Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Popcorn Juraja Malíčka

.juraj Malíček .časopis .lifestyle

Keď niekedy v roku 2008 vyšla v českom preklade knižka Ako mi Starbucks zachránil život od akéhosi Michaela Gatesa Gilla, kúpil som si ju navzdory faktu, že podobné „literárne“ koncepty sa mi vyslovne bridia.

Aké podobné? Taký ten Fulghumom poznamenaný psychohygienický pop. Všetkočonaozajpotrebujemvedieťsomsanaučilvmaterskejškole a podobné písačky, vospolok napísané ľuďmi, ktorí v svojich životoch identifikovali nejakú banálnu pravdu a pocítili potrebu podeliť sa o ňu so svetom. Nemám rád tieto knihy, principiálne mi vadia. Tú Gates Gillovu som si však kúpil. Kvôli názvu. Viac ako odpoveď na otázku, ako mu to zachránilo život, ma zaujímalo, či je tam ten Starbucks skutočne dôležitý, alebo ide len o nejakú novšiu formu PR. Bol tam dôležitý, ako značka, ako koncept, ako reťazec predávajúci nielen predraženú kávu, ale aj imidž. Nie vyslovene márne čítanie, ale raz stačilo. Lenže potom som naďabil na ďalšie podobné knižky, často už čistú beletriu. Akýsi John D. Wagner napríklad napísal knižku The Crash Crystal: A LEGO® Mystery, nie celkom neznámy britský spisovateľ Russell James zase román Exit 39 – an iPhone novel, a svojho druhu vrcholom spisby s názvami značiek a reťazcov v názve je trilógia takmer radikálneho takmer náboženského fanatika a spisovateľa  Rick Marka Lelanda Jesus at Wallmart.
Lelandovi Wallmart takmer isto za propagáciu neplatil, v ostatných prípadoch som si nie istý. V každom prípade, využitie značky v názve románu sa ukazuje ako celkom slušný marketingový ťah. Lebo kníh o značkách sú síce tisíce, zväčša však ide o faktografiu, beletrie zas tak veľa nie je. Ani dobrej, ani zlej, ono je to vôbec ťažké posúdiť. Napríklad román Romaina Puértolasa Neobyčajné putovanie fakíra uviaznutého v skrini z IKEA by som si bez tej IKEA v názve tiež nikdy nekúpil a teraz, keď už viem, o čom to bolo, by mi to asi aj bolo ľúto. Vtipné to je, milé, romantické, napínavé, prijateľne povrchné, možno trošinka vykalkulovaný gýč, ten názov však má práve takto zmysel. Román inšpirovaný globálnym predajcom nábytku? Prečo nie. Aj tak nakoniec skončí, značka-neznačka, v knižnici BILLY.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite