Blaho Uhlár to jedného dňa pomenoval ako fenomén prílišného priblíženia sa. Vždy sa našiel niekto, kto Stoku bezhranične obdivoval, chodil na každé predstavenie, pamätal si doslova celé pasáže textov, žil ňou a dýchal pre ňu, až sa k nám dostával čoraz bližšie.

Tento rok mám presne toľko, ako naša mama, keď zomrela. Zvláštny pocit. Mali sme so sestrou sedemnásť, keď sa zabila pri automobilovej havárii cestou zo služobnej cesty.

Kráča od dverí k baru, vedená nefalšovaným vnútorným čuchom. Ľahne si naň lícom, roztiahne ruky po celej dĺžke a povie zasnene: „Tak toto bude nejaká nová, vyššia Stoka!“ 

Keď niekto natočí film o človeku, ktorého ste poznali zblízka, ten človek zomrie a vy po zhliadnutí filmu máte týždeň intenzívny pocit, že ste sa s ním znova stretli, je to veľká vec.

S mužom a naším ročným adopčiatkom sme na slávnostnom ukončení kurzu adopčnej prípravy. Manželské páry, ktoré onedlho dostanú certifikát o tom, že kurzom prešli a budú zapísané do zoznamu čakateľov na adopciu, sedia vo veľkom kruhu v štýle anonymných alkoholikov. A my medzi nimi. 

Je rok 2017. Uctievač Hitlera a Tisa, banskobystrický župan a člen parlamentu, kráča na ľad v najvyššej hokejovej súťaži. Podáva si ruky s kapitánmi oboch mužstiev. Ľudia jasajú.

Pred dvoma rokmi legendárna alternatívna kapela Ospalý pohyb po dlhých rokoch obnovila svoju existenciu. Bol to comeback, ktorý sa vydaril. Kým pred rokmi na nich prišlo len zopár divákov, teraz ich vítali plné sály.

Už týždeň bojujem s potravinovými voškami. Už týždeň čítam komentáre o vojne premiéra s prezidentom. Obe – aj vošky, aj komentáre – sa množia geometrickým radom. 

Sedíme s Petrom Bálikom vzadu za pódiom. Práve sa končí tretí protikorupčný pochod. Tí mladí ľudia, čo ho organizovali, stoja na pódiu a spievajú slovenskú hymnu. Niektorí sa držia za srdce, iní akoby prisahali.

Zlá, namosúrená, nešťastná žena s pristrihnutými krídlami, pretože sa musí starať o to debilné decko. Taký bol môj obraz toho, čomu sa vznešene vraví materstvo.