okrem nás sú tu aj úradníčky zo sociálky a ešte jedna mamička s adoptovanou dcérkou. Kým počúvajú reč sociálnej pracovníčky, po očku poškuľujú po našom Lukášovi. „Je to Cigán, nie je to Cigán?“ bolo by počuť bzučanie myšlienok, keby to bolo možné.
Na takomto stretnutí sme s mužom už druhýkrát, pretože prvýkrát sme mali vraj úspech. Vôbec sme to netušili! Boli sme v tom, že všetci tí ľudia, čo vtedajší kurz navštevovali, chcú len biele dieťa. A vraj po našej propagandistickej misii sa našli takí, čo svoje požiadavky zmenili.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.