a uvádzajú príklady: Rozkošná malá Rómka adoptovaná do váženej rodiny. V puberte útek z domu, prostitúcia a vlastné dieťa odložené v nemocnici, atď...
Tých historiek je milión. Sú často skutočné. Nesú však v sebe hroznú tradíciu dojčenských ústavov, v ktorých boli deti doslova väznené a ktoré sú, chvalabohu, u nás už zrušené. Bábätko či dieťa do šesť rokov, ktoré si dnes na Slovensku adoptujete z detského domova, k vám príde z profi rodiny. To znamená, že vyrastalo s niekým, ku komu sa citovo pripútalo a jeho schopnosť nadviazať v živote zdravé vzťahy je normálna.
Dojčenské ústavy, tak ako fungovali u nás (a tak, ako stále fungujú napríklad v Česku), sú doslova citovou lobotómiou na opustených ľudských bytostiach.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.