Dvoch básnikov a dve poetky z Liptova spája to, že vydali niekoľko zbierok, čím sa formálne zaradili medzi „profesionálnych“ autorov. Ich životy sú v mnohom podobné životom tých, ktorí poéziu nielenže nepíšu, ale ani nečítajú. Trápia sa aj s ťažkými ochoreniami a s podlomeným zdravím. Tvorba je možno pre nich terapiou.

Vo svete literatúry existuje v posledných desaťročiach niekoľko úkazov, ktoré napriek tomu, že sme už takmer všetko videli, počuli, čítali, vyvolávajú ešte nefalšovaný údiv.

Pochmúrnym videním sveta trpiaci novinár, a

Podľa Karla Poppera veríme vedeckým teóriám nie preto, lebo sa nedajú vyvrátiť, ale práve preto, že sa aspoň v

V

Keby sme dnes mali povedať, čo je z

Poľské voľby, ktorých výsledky v čase našej uzávierky ešte neboli známe, mali, ako každé iné, predohru kampane.

Igorovi Petrovi Meluzinovi, riaditeľovi Školy úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave, sa spoločne s generálnym manažérom projektu Ladislavom Snopkom, štúdiom Rabbit & Solution a kolektívom autorov podaril skutočne „husársky“ a neprehliadnuteľný kúsok.

Žijeme v krajine, kde silný investor presadí takmer čokoľvek. Aj proti záujmom ochrany prírody či pamiatok. Práve preto je výnimočnou správou rozhodnutie zastupiteľstva v Spišskej Belej, ktoré pomerom hlasov 10:1 neumožnilo výstavbu priemyselného parku.

Spory o tom, čo je a nie je zasahovanie do novinárskej nezávislosti, pozná celý svet. V tom postkomunistickom má však sloboda slova osobitné problémy.