Ak sa nejaký slovenský producent rozhodol dokázať, že aj v našom neprajnom prostredí dokáže nájsť peniaze na veľký televízny projekt, spravidla svoje úsilie koncentroval na tému záchranárov. Najprv to bola Horská služba, o päť rokov neskôr Záchranári. Boli to série asi s desiatimi epizódami, z ktorých každá stála ako jeden film.

Keby bolo išlo všetko podľa plánu, už pred 20 rokmi sa mal stať vrcholným nemeckým politikom. Lenže vtedy stroskotal. A tak sa zdalo, že starnúci konzervatívny euroskeptik dožije v politike na periférii. Ale Peter Gauweiler mieri opäť na vrchol.  

Václav Havel má 5. októbra 75 rokov. Oslovili sme preto viacero ľudí, aby napísali svoj pohľad na českého dramatika, ktorý prerástol hranice svojej krajiny. A sme radi, že texty sprevádzajú exkluzívne fotografie Tomkiho Němca a Bohdana Holomíčka.

Ani na jubilejnej Divadelnej Nitre nechýbali inscenácie, ktoré zdvihli divákov zo sedadiel či z vriec na obilie, na ktorých sa tento rok tiež sedelo. Nešlo pritom len o tradičný standing ovations na konci predstavení, ale aj o predčasné úniky z hľadiska, ako dôsledok nepochopenia či odmietnutia divadelných obrazov, ktoré sa priečili zaužívaným stereotypom v zmýšľaní a na človeka žijúceho v ulite jeho vlastného sveta pôsobili znepokojujúco.

Bol to zázrak, že sa stretnutie na jeseň roku 1983 vôbec uskutočnilo, že účastníkov z Čiech a Moravy nezastavili fízli hneď za Prahou či za Brnom, že dorazili do chalupy kdesi v Karpatoch. Večer sa niesol v rôznych tónoch, debatovalo sa, pracovalo, popíjalo, rozoberala sa politika, kultúra, diskutovalo sa o obsahu budúceho čísla časopisu Obsah.

Bolo to ešte niekedy v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia, keď som si prečítala esej Václava Havla Moc bezmocných. Komunistickým režimom bola, samozrejme, zakázaná a šírila sa len ako samizdat.

Ak novinári a politici koncom osemdesiatych rokov hovorili o východoeurópskych zmenách, tak všetci mysleli na Poľsko alebo Maďarsko. Na to, že tieto dve krajiny spustia proces zmien a ostatní ich budú nasledovať.

V posledných rokoch rozdávam mladým ľuďom rôzne rady. Zvyčajne začínam takto: „Mám trochu čudný pocit, keď vám hovorím, ako naložiť so svojím životom, no keďže som plešatý, je vám azda jasné, že som starší a dosť ustarostený.“

Muž sedí vo svojej obývačke v dobrej štvrti na kraji Tripolisu. Štyridsaťsedemročný Abú Hamuda vyzerá ako bežný príslušník strednej vrstvy, ktorý si prišiel na svoje počas ekonomického boomu posledných rokov Kaddáfího vlády. Nerozpráva však o úspechoch, ale o rokoch, ktoré pretrpel vo väzení.

Takže Ondrej Šoth už nie je generálnym riaditeľom Slovenského národného divadla. Manažérsky experiment s excentrickým umelcom sa skončil. Trval rok a pol.