Obtierali sa okolo nás ako nevinné mačiatka. Bolo nás deväť. Ich asi tridsať. A neboli to mačiatka, ale žraloky. Zatekalo mi do masky na očiach, podchvíľou sa mi do šnorchla naberala slaná voda a z tmy sa na mňa v tesnej blízkosti vynárali dvojmetrové žraloky.

Dnes som v

Dajte mi už pokoj s tým vegetariánstvom. Nemám chuť stále o tom počúvať. Kam sa pohnem, tam ma straší vege téma. Ako vegetariánka sa proti tomuto terorizmu ohradzujem. To, že nejem mäso, neznamená, že sa chcem s vami hádať a dokonca ani na túto tému baviť namiesto small talku o počasí.

Nikdy som nevedela pochopiť, načo, alebo skôr prečo niekto preberá pesničky, ako napríklad

Na závislosti je najkrajšie, keď je ukojená. Keď danú látku/objekt/situáciu nemáte, trpíte, mozog vám zamŕza na jednej-jedinej myšlienke, ktorou je len čistá túžba, a potom príde ukojenie. Cigareta po dlhom lete. Čokoláda pri akútne nízkej hladine cukru. Káva, pivo, heroín… to je jedno.

Kedysi som hľadala duchovno. Teraz duchovno hľadá mňa. Kedysi som hľadala odpovede, dnes si už vôbec nekladiem otázky. Asi starnem. Možno leniviem.

Nikdy som nechcela byť herečka a dodnes mám z tohto označenia akýsi divný komplex. Keď som bola dieťa, bola som dokonca presvedčená, že sa tomuto povolaniu budem vyhýbať a radšej budem robiť niečo „poctivé".

Chodíme pod ním celý život, denne a

Noc je hrozne čarovná vec. Príde mi vždy ako strašné rúhanie ísť spať. Ten moment natiahnutý na dlhé hodiny, no pritom je to stále len jeden moment. Je nemenný, a tak sa dá ťažko pochopiť jeho pohyb.