Balíček číslo dva Strana Smer-SD na svojom pracovnom sneme, ktorého heslom bolo „Sociálne opatrenia pre ľudí“, prijala druhý sociálny balíček. Vlajkovou loďou je podľa Fica zníženie DPH na základné potraviny na desať percent. Ide o mlieko, mäso, pečivo či sladkovodné ryby. Fico sľúbil, že zvýši minimálnu mzdu. Od roku 2016 by mala dosiahnuť 400 eur.

Winston Churchill bol ministerským predsedom takmer počas celej vojny. Na čelo Veľkej Británie sa dostal v máji 1940 a voľby paradoxne prehral hneď po vyhratej vojne. Oslava víťazstva vo vojne mala preňho už aj trpkú príchuť, ale nie pre stratu funkcie.

Čo urobia dvaja dobrí priatelia, muž a žena, uprostred veľkomesta plného zaneprázdnených ľudí, keď zistia, že sú obaja opäť nezadaní? Dajú sa dokopy a zo svojho randenia vytvoria umelecké dielo.

Milí priatelia, som milovníkom kníh. No viac ako knihy mám rád ľudí a ich príbehy. Niekedy to, čo milujete, zaplaví váš život viac, ako je dobré. V rámci nepripútavania sa k ničomu som zrušil svoju domácu knižnicu. Poviete si „barbar“, alebo použijete priliehavejšie „somár“, a máte pravdu, lebo presne to som (ale nie pre zrušenú knižnicu). Kým však hodíte kameňom, dovoľte, aby som vám svoje pohnútky objasnil. Mal som v izbe stovky kníh. Upadol som do bludu a zhromažďoval ich v omyle, že budem múdrejší, lepší a krajší. Nič z toho sa neudialo. Začal som hľadať príčinu nezdaru.

Svoje prvé úlohy dostával najmä vďaka exotickému vzhľadu, no jeho talent a minimalistické herectvo si veľmi skoro všimli uznávaní režiséri. Legendárny Jim Jarmusch ho už desaťročia obsadzuje takmer do každého svojho filmu – od streleného zmrzlinára až po temného kuriéra. Pochádza z Pobrežia slonoviny, chcel byť pilotom, no stal sa ikonou nezávislého filmu. Minulý týždeň mal slovenskú premiéru jeho nový film Mirage,  maďarsko-slovenský western o novodobom otroctve. Herec Isaac de Bankolé.

Čím dokáže zaujať malá regionálna scéna, od svojho vzniku permanentne zápasiaca o miesto na národnej opernej map(k)e? Banskobystrická Štátna opera má na to rokmi overený recept: napriek riziku menšej diváckej odozvy si sebavedomie i umelecký kredit dvíha slovenskými premiérami diel, ktoré Bratislava ignoruje a Košice si na ne netrúfnu.

Nedeľné návštevy sú všade na svete iné, ale všelikde sa stáva, že hostí pri odchode niečím dobrým nabalia. Dobromyseľne vnútia koláče, rezne alebo hoci malý suvenír. A tak je to aj na Filipínach. Majiteľka drevenej chalúpky a ryžových polí okolo nej mi pri rozlúčke vložila do rúk živú sliepku. Mladučké biele kura. Milá starenka na osamotenej filipínskej farme sa nám tak chcela odvďačiť za návštevu – za to, že mala vo svojich osemdesiatich rokoch prvýkrát možnosť vidieť cudzincov. Povedala, že na nás nikdy nezabudne. Preto som pri chalúpke uprostred ryžových polí, paliem a lesa, ďaleko od civilizácie, dostala kura. Vraj aby som nám v dedine na večeru pripravila filipínske kuracie adobo.

Milí priatelia, bola raz taká jedna baba u nás v Jure a tá mala dlhé nohy, dlhé vlasy a veľmi vysoké ambície. Bola staršia a strašne nedosiahnuteľná, v podstate aj neobsiahnuteľná a keby nebola taká konkrétne hmotná, bola by aj vzletne éterická. Nebola nejako extra štíhla. Bola skôr ten typ krv a mlieko, blond vlasy a kabelka. Žena, ktorá keď to v správnom momente nepodchytí, tak sa raz premení na matrónu, na ženštinu s klobúkom a pávími perami.

Spomíname si na Petra Pišťanka. Raz ako na človeka, raz ako na spisovateľa. Ten rozdiel medzi človekom a jeho dielom je, zdá sa, priepastný. Tí, čo sa s Pišťankom dobre poznali, spomínajú naňho ako na komplikovaného človeka a hoci vzápätí dodávajú, že jeho knihy sú úžasné, ich spomienky majú iný nádych než tie čitateľské. Dozvedám sa, že Pišťanek sa v poslednom čase radikalizoval, že bol mizantrop, rasista atď. Pri blízkom človeku by ma to vážne škrelo, ale tu mi je to jedno. Dokonca sa pobavene usmievam.

Takzvaná reštrukturalizácia Váhostavu má parametre vyrásť na Ficovu Gorilu. Na zapieranie Smeru, čo už oni majú so Širokým, sú pádnou odpoveďou zmluvy so štátom.