Dostalo sa mi výnimočného privilégia, počúvať Bacha v jeho vlastnom kostole Thomaskirche v Lipsku. Prežil tu 27 zo 65 rokov, bol tu kantorom a riaditeľom tunajšej hudobnej školy. Konal sa tu totiž festival Bachovej hudby a tento rok bol venovaný slobode. Lipsko bolo prvé miesto, kde v roku 1989 začali demonštrácie, ktoré vyvrcholili pádom berlínskeho múru. Protestujúci sa vtedy zhromaždili najskôr pri Nikolaikirche, druhom veľkom lipskom kostole, kde Bach prvýkrát predviedol svoje Pašie svätého Jána.

Aj keď je mottom festivalu prenášať z koncertných pódií na námestia najmä klasickú hudbu, organizátori každoročne obohatia ponuku i o džez. Treba však dodať, že britský huslista Nigel Kennedy sa cíti doma na oboch frontoch: vzdelával sa u Yehudiho Menuhina, vystúpil po boku Stéphana Grappelliho, koncertoval v prestížnych hudobných svätostánkoch, predal milióny nosičov s populárnejšími (Vivaldiho Štyri ročné obdobia) i menej známymi (William Walton) husľovými a violovými koncertmi. V posledných rokoch sa Kennedy usadil v Krakove, nahrával s vynikajúcou klezmer formáciou Kroke a zostavil kvinteto s mladými džezmenmi.

Nebol by som si myslel, že viac ako dve desaťročia po demokratickom zvrate v Maďarsku historická osobnosť Miklósa Horthyho vyvolá toľké polemiky. Navyše pomýlené polemiky. Lebo podľa mňa bolo prirodzené, že roku 1993 doma pochovali regentov popol. Jeho politika bola protirečivá, ale roku 1945 ho ešte ani Stalin nepokladal za vojnového zločinca, v Norimbergu ho vypočuli len ako svedka. Vážna zodpovednosť ho ťaží v židovskej otázke, hoci je pravda aj to, že budapeštianski židia sa zachránili, síce za neľudských okolností, ale predovšetkým jeho zásluhou.

Keď v marci tohto roku zomrel Ján Komorovský, v médiách bol problém nájsť jeho fotku. Pritom odišiel muž, ktorý v sebe spájal všetky cnosti 20. storočia. Komunita slovenských humanitných vedcov nemá veľa osobností, ktoré by v sebe spájali toľko ideálov a boli takým vzorom neskorším generáciám študentov. Komorovský bol katolík, patril ku Kolakovičovým žiakom a Podzemnej cirkvi. Bol to však aj vedec, zakladateľská osobnosť slovenskej religionistiky a k vede vždy pristupoval vedecky. Ak má ešte zmysel nazvať niekoho humanistom, Komorovský ním bol. Domnieval sa, že humanitné vedy ovplyvňujú človeka viac než prírodné a dobrým humanitným vedcom nemožno byť bez toho, aby ste boli aj dobrým človekom.

V najbližších týždňoch si pripomenieme dvadsiate výročie vyhlásenia slovenskej zvrchovanosti a prijatia ústavy. A nech už si spomínate na rok 1992 akokoľvek, budú to dôležité výročia.

Bratislavský sviatok elektronickej hudby je po dvoch rokoch späť. Vstup bol opatrný k veľkým menám, ale odvážny v produkcii. Ktorou cestou sa Wilsonic vybral a prečo sa oplatilo stráviť dva dni v jeho spoločnosti?

Podpora Občianskej platformy upadá. Hlavným dôvodom je dôchodková reforma, ktorá sa má dotknúť 80 percent obyvateľstva. Doteraz išli muži na dôchodok vo veku 65 rokov a ženy v 60. roku života. Po novom majú obe skupiny pracovať až do 67 rokov. Premiér Donald Tusk vyhlásil, že ak sa neprijme táto reforma, celý systém sociálneho zabezpečenia sa zrúti. Aby ľudí presvedčil o potrebe zmeny, povedal, že ak budú dlhšie pracovať, dôchodky budú značne vyššie.

Kauza okolo SOZA utíchla. Dúfam, že sa nenahneváte, ak napíšem niečo ešte ja. SOZA je normálna inštitúcia, ktorá bude vždy u väčšiny neobľúbená, lebo viacerým ľuďom viac berie ako dáva. Platia jej rádiá, televízie, krčmy, organizátori, mestá, dostávajú len autori, čo je malá časť samotných muzikantov. Som členom SOZA ako autor, zároveň však platím ako promotér. Ako autor som doteraz za viac ako 20 rokov nedostal toľko, koľko zaplatím ako promotér za jeden rok robenia festivalu. Čiže hádam mám právo byť na SOZA spravodlivo naštvaný.

Dramatik Lope de Vega napísal túto klasiku španielskeho divadla v roku 1610. Opisuje v nej, ako ľudia v mestečku Fuenteovejuna povstali a zabili tyrana a despotického vládcu. Susedia našli zhodu a rozhodli sa svojho feudálneho pána a muža, ktorý si od prvých scén vynucoval od mladých žien jeho droit de seigneur, zlynčovať. Po poprave sa ozve sudca, ktorý chce vyšetriť, kto zločin vykonal, narazí však na kolektívnu zodpovednosť. Ľudia sú presvedčení, že to bol akt spravodlivosti. Sudca zvolá: kto ho zabil? Chórus mu odpovie: Fuenteovejuna, pane. Kto je Fuenteovejuna? Pýta sa sudca. Ozve sa: Každý z nás, pane.

Nevyhneme sa tomu. Po Novom roku sa celý reklamný a mediálny svet spikne proti fajčiarom a apeluje na ich predsavzatia prestať fajčiť. Pred letom si svoju dávku zúfalstva musia zas užiť všetci, čo si cez zimu vypestovali pekné faldíky na tele.