Do troch rokov má byť hotový celoslovenský národný projekt Digitálne múzeum. Centrom digitalizácie sa stalo špecializované pracovisko v Múzeu SNP v Banskej Bystrici, ktoré sa budovalo niekoľko rokov.

Asi nie je Slovensku veľa ľudí, pre ktorých výstava Jany Želibskej prinesie aspoň nejaké prekvapenie. Prierezový pohľad na jej tvorbu od konca 60. rokov až po súčasnosť pripravili v SNG kurátorky Lucia Gregorová a Vladimíra Büngerová v úzkej spolupráci s autorkou.

Nech nad tým rozmýšľame akokoľvek, nevieme v tomto roku nájsť výstavu, ktorá by jednoznačne prevyšovala ostatné. Taký silný a komplexný zážitok, aký priniesla v minulom roku výstava Nové Slovensko, sa tentoraz nezopakoval. Udiali sa však aj dobré či silné veci. Ak musíme vybrať jedného favorita, bude to aj tento rok Slovenská národná galéria, Denisa Lehocká, Delete a v závere roka Jana Želibská (text písaný pred otvorením výstavy Krv).

Po uzatvorení priestorov asociácie združení pre súčasnú kultúru A4 v budove NOC na Námestí SNP v Bratislave sa ukázalo, že to nebolo len miesto dôležité pre divadlo, hudbu či film, ale že bude chýbať aj slovenskému literárnemu životu.

Dosť presne sa pamätám na 17. november 1990. Večer sme si mali na Námestí SNP v Bratislave pripomenúť prvé výročie revolúcie. Tribúna bola obklopená niekoľkými desiatkami „národne cítiacich občanov“. Z toho davu vtedy okrem pľuvancov lietali aj kamene. Za nimi tisíce ľudí s plagátikmi na ktorých bolo „Ľudskosť, slušnosť, znášanlivosť“.

Ústav pamäti národa (ÚPN) má konečne svojho šéfa. Nominanta SNS Ivana Petranského vystrieda kandidát Smeru Ondrej Krajňák. Akým smerom sa bude nabližších šesť rokov uberať táto inštitúcia?

Ak je jedným z poznávacích znakov úspešného divadla to, že ešte dlho po jeho zhliadnutí nad ním premýšľate, tak je Aischylosova Oresteia v réžii Rastislava Balleka na veľkej scéne Činohry SND mimoriadne úspešnou inscenáciou.

Keď odvolali Silviu Hroncovú z postu riaditeľky SND, zrušila som na protest svoje dlhoročné divadelné permanentky. Vďaka nim som pohodlne videla krátko po premiére všetky nové predstavenia. Myslela som si, že budem chodiť do SND aj bez permanentiek, že si kúpim lístky na tie predstavenia, ktoré ma zaujímajú.

Keď sa po prvom novembrovom mítingu na bratislavskom Námestí SNP objavili vzadu za tribúnou herečky zo SND, ktoré nás prišli podporiť, blyslo mi hlavou, že „naša vec je napoly vyhratá“. Lebo herečky z elitného divadla majú absolútny cit pre úspech.

Bol to tento rok čudný Deň boja za slobodu a demokraciu. Prezidenta republiky, predsedu NR SR a predsedu vlády, ktorí ho mali úradnej z moci oslavovať, nebolo, hoci ináč oslavujú radi a kladú vence všade, kde sa dá. Ľudia, ktorí mali s Novembrom 1989 niečo spoločné, dumali v teplých sálach. Na Námestí SNP nás bolo zo štyridsať, povedali sme si, aká je sloboda nesamozrejmá, a najviac vtedy, keď o ňu nikto nestojí, lebo, ako hovorí Edmund Burke, zlo môže vyhrať len vtedy, keď sa dobro proti nemu nepostaví.